tom, s čím všetkým musia takto postihnutí ľudia zápasiť počas liečby aj po nej. Ani úspech lekárov a osobné víťazstvo pacienta neznamená koniec problémov. Tie rezonujú v osudoch rodín ešte veľa rokov, ak pravda nepríde recidíva. V súčasnej spoločenskej atmosfére sa však o svoju budúcnosť musia postarať sami a v tom momente potrebujú pomoc.
Novozaložené Občianske združenie (OZ) Venuše, ktorého členky poznajú z vlastnej skúsenosti, aké ťažké je prehrať aj vyhrať, preto prichádzajú s myšlienkou vytvoriť sieť pomoci pre onkologických pacientov a ich rodiny. "Máme pocit, že onkologickí pacienti sú diskriminovaní vo viacerých ohľadoch. Potrebujú pomoc, ale nedostávajú ju. Lekár ich vylieči, ale počas liečby sa potrebujú naučiť vyrovnať sa s ochorením a spolupracovať s rodinou. V tej kritickej chvíli sú zväčša ponechaní napospas osudu a ich príbuzní im tiež nie sú oporou, kým sa nevyrovnajú s faktami," povedala nám jedna z aktivistiek OZ Venuše Mária Kurtová (na snímke).
Zdravotná oblasť je len jednou stránkou ich zápasu. Potom prichádza na rad sociálna oblasť. Tá sa v niektorých prípadoch pretaví do existenčnej traumy. Ako Kurtová zdôraznila, absolútne im chýba dostatok informácií na čo majú nárok a ako ho na príslušných úradoch uplatniť.
"Stávajú sa prípady, keď pacientka, ktorá sa lieči na karcinóm žalúdka, žiada o príspevok na diétu a pracovníčka sociálneho odboru jej povie, že majú veľa práce a jej žiadosť posúdia najskôr o päť mesiacov. Liečba vo všeobecnosti trvá najmenej rok. S neistým výsledkom. Psychike pacientov neprospieva ani finančný tlak. Väčšina z nich je v skupine s priemerným zárobkom okolo 7-tisíc korún a vtedy im nemocenské dávky vychádzajú na 4 400 korún. Tu nastala zmena. Nemocenská dávka sa vypláca 12 mesiacov a je nižšia ako invalidný dôchodok. Ako sa z toho dá žiť? Sociálna poisťovňa ich žiadosť o invalidný dôchodok posudzuje až po 12 mesiacoch. V tom všetkom by sme im chceli pomôcť orientovať sa a zároveň upozorniť kompetentných na ďalší rad problémov týchto ľudí."
Ani žena-matka s onkologicky chorým dieťaťom nie je nijako chránená. Pri dieťati nad 6 rokov má právo na 10 dní "maródky" v roku. Je teda nútená vziať si neplatené voľno alebo celkom odísť z práce. Tento čas jej nebude započítaný do odpracovaných rokov. Mimo strachu o život dieťaťa a výdavkov spojených s liečbou jej teda bude krátený aj dôchodok.
Potom je tu ešte iná rovina pomoci deťom, ktorých matky ochorejú. Práve deti to vnímajú najcitlivejšie. Zvlášť, ak mama polročného bábätka musí odísť na niekoľko mesiacov do nemocnice a dieťa vyrastá s pocitom, že mama chýba. Je chorá. Alebo nebodaj zomrie. "Ja sa musím každé ráno upraviť, namaľovať, lebo keď ma vidí môj teraz už 6-ročný syn bledú a unavenú, bojí sa, že som zase chorá a odídem," zdôverila sa nám jedna z mamičiek.
Tí šťastnejší vyliečení sa raz musia vrátiť do života. Ale kam? Ich pracovné miesto je už zvyčajne obsadené, možno ani nemôžu pracovať fyzicky a účty musia platiť rovnako, ako ostatní. Aj v tomto chce OZ Venuše nájsť partnerov cez príslušné inštitúcie, aby poskytla rizikovej komunite dostatok informácií o trhu práce, možnosť vzdelávať sa a komunikovať so zamestnávateľmi. Jednoducho. Narodiť sa druhýkrát a žiť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
