Prakovciach Pavol Šimko, ktorý sa v tomto roku dožíva okrúhleho životného jubilea 60 rokov.
Jubilant odmalička vyrastal v prívetivom náručí okolitých hôr. Svoju kondíciu si začal pestovať pravidelným cvičením. Pokúšal sa venovať gymnastike, kulturistike a to celkom úspešne. Verný však zostal hlavne turistike. Niet divu, veď pri každodennom vykročení z domu bolo vždy iba pár krokov do lesa a pri každom pohľade z okna sa mu naskytá lákavý pohľad na hory. Celý svoj život trávil v Závodoch ťažkého strojárstva Prakovce nad kresliacou doskou ako konštruktér a tak pochopil, že les je najlepším balzamom na telo aj dušu.
Pre Palka (ako ho priatelia volajú), ako i pre jeho oddielových kamarátov, nie je problém počas horúcich letných dni zbaliť raft, všetko potrebné a nechať sa ovlažovať vodami riek, či už domácej rieky Hnilec, alebo inej. Nezabudnuteľné sú spomienky na Dunajec, kde zaúčajú do tajov vodáctva aj rodinných príslušníkov. Jeho najväčším dobrodružstvom v tejto oblasti bolo splavenie určitej trasy Dunaja i za hranicami našej republiky v rámci medzinárodného splavu. Spomína, ako stanovali medzi priehradami Džerdab 1 a Džerdab 2, o dvojke spočiatku netušiac, kým im celý stanový tábor neplával na vode počas regulácie vody v priehrade. Keďže ani taká situácia nemôže pokaziť náladu, spánok sa konal v suchu, na piesku.
Inokedy sú to dokonalé, dopodrobna pripravené niekoľkodňové expedície do niektorých lákavých oblastí. Jeho úplne prvou takouto expedíciou bol pochod SNP z Prakoviec do Banskej Bystrice. Ten mu bol osudný, odvtedy je horám verný. Dokonale krok po kroku, či už s kamarátmi alebo deťmi, preskúmal Malú Fatru, Roháče, Oravu, Tatry, Pieniny, Slovenský Raj i Kras, ba i Poloniny. Svoj dlh musí splatiť ešte Veľkej Fatre. Tatry sú vlastne jeho srdcovou záležitosťou. Prešiel nejedným sedlom, vlastnými rukami objímal Gerlach, na ktorého výstup v sprievode vysokohorského vodcu má nezabudnuteľné spomienky. Zaujímavý bol i zostup z Litvorového štítu v hlbokom snehu.
Spomenul aj túru v okolí Ďumbiera, keď svojho vtedy malého syna motivoval finančnou odmenou v cieli cesty. Ako to dopadlo? Takmer po troch rokoch v turistickom zápisníku svojho syna si prečítal slová: "Otec mi sľúbil stovku, keď v pohode dôjdem do cieľa, ale zabudol mi ich dať."
S oddielovými kamarátmi spoznávali krásy Krkonôš, odskočili si zmerať kondíciu na Mont Blanc, pochodili Pyreneje, aby sa domov vrátili s pocitom, že sú znova v náručí domácich hôr. Práve tie sú pôvabné v každom počasí i v každom ročnom období. Nádherné sú zaliate slnkom, keď povetrím znie spev vtákov. Pristane im pestrý jesenný šat i beloba snehovej periny.
Autor: Jana MATZOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
