Tatrancov, Braňovi Turčekovi z Popradu a Mirovi Mravovi zo Spišského Štiavnika, sa podarilo dostať do nominácie na oficiálnu horolezeckú expedíciu Slovenského horolezeckého spolku JAMES do pakistanského Karakoramu. A hoci mnohí lezci s úškrnom hovorili o tejto dvojici ako o začiatočníkoch, napokon museli v úctivej poklone povedať: pardón. Chlapci totiž Tatrancom hanbu v desaťčlennej expedícii nerobili. Nehrali tam stafáž, neboli do počtu. Naopak, všetkým pochybovačom "vytreli kocúra". Ich vlastná cesta na monumentálnu horu Shipton Spire (5831 m) bola úspechom, ktorý prekvapil. Ostatným sa totiž to šťastie byť autorom vlastnej cesty, nepritrafilo. Trojica Kuráň, Kopolt a Santus zopakovali cestu amerických prvovýstupcov v juhozápadnom pilieri steny a ďalšia trojica Čmárik, Koller, Linek sa síce o prvovýstup pokúšala, ale nestihla ho dokončiť.
"Už som bol otrávený z tých rečí, ako sa každý tváril, že sme tam len do počtu, veľmi ma to znechucovalo. Myslím, že sme s Braňom mali v Tatrách dosť nalezené. Je pravda, že sme nemali skúsenosti z vysokých kopcov, ale raz začať treba. Aj nás prekvapilo, že sme sa dostali do výberu, bol to silný motív. Už doma sme si študovali fotky Shipton Spire a vyhliadli si dve voľné línie v strede steny, v ktorých by sa dala urobiť nová cesta. Po tých všetkých rečiach ľudí, ktorí nás ani nepoznali, som už pomaly začínal mať obavy, či na to máme," uviedol Miro Mrava. Ten je v Tatrách známy ťažkými prvovýstupmi v spoločnosti Paľa Jackoviča.
Obaja Tatranci sa však "do roboty" pustili pekne zhurta. Už cestou hore nepodcenili aklimatizáciu a hneď po príchode do základného tábora začali budovať a zásobovať predsunutý tábor. "Možno sme nemali vrcholové ambície, ale chceli sme skúsiť, na čo stačíme, vlastný prvovýstup bol dosť silný cieľ," dodal M. Mrava.
Za 14 dní čistého lezeckého času a sedemnástich dĺžkach zvládli tisícmetrovú stenu s mimoriadne vysokou obtiažnosťou, 8A4. "Dnes, s odstupom času ma mrzí, že sme to nepotiahli až na vrchol. Stačili možno dva dni a prvovýstup stenou by bol aj s vrcholom. Dnes už viem, že to bola chyba, ale vtedy nás tlačilo aj počasie a ak mám priznať, už som mal toho plné zuby. Pre pokoj duše vtedy stačilo, že máme prvovýstup. Jeho hodnota by bola vyššia, keby bol aj s vrcholom, " hodnotí spätne jeden z úspešnej dvojice lezcov.
Miro Mrava priznáva, že v stene zažil aj "poriadne horúce" chvíle. "Bola to mimoriadne živá stena, stále z nej lietali buď kusy kameňov alebo ľadu, nebol tam pokoj. Raz ma len o kúsok minul balvan veľký ako stôl, druhý raz ma jeden kameň trafil do chrbta, v pérovke mi urobil poriadnu dieru. 'Vybál' som sa tam hádam ako nikdy v živote. Možno aj to bol dôvod, prečo sme sa s Braňom rozhodli pre príznačné pomenovanie našej cesty Zaklop na nebeskú bránu," popisuje dojmy Miro Mrava. Tvrdí, že po zážitku s kameňom už nemal veľa chuti vrátiť sa späť do cesty, len neprestajné prehováranie Braňa ho vykoplo k akcii.
Dvojica rada spomína na príjemnejšie chvíle, noci, ktoré strávili v závesnej plošine priamo v kilometrovej stene. "Keď bola jasná noc, ten pokoj sa dal až nahmatať, tak úžasné to bolo," rozplýva sa lezec. Plošina s rozmermi 2 krát 1,2 metra im bola na štyri noci maximálnym komfortom. V nej spali, varili, chystali materiál. Nebola síce najpohodlnejšia, ale šetrila im čas, nemuseli sa tak každé ráno vracať po fixoch nahor. "Mal som aj krízu, jasné, že občas prídu situácie, keď si človek, ak je už aj vyčerpaný, kladie otázky, prečo tam vlastne je, či nemohol radšej ležať na morskej pláži a podobne. Nakoniec tieto veci odídu a zostáva len radosť," vysvetľuje Miro Mrava.
Pre oboch bola expedícia do Krakoramu predovšetkým poriadnou školou. "Samozrejme, mám radosť, že sa to podarilo. Ja však neleziem preto, aby som si hovoril, aké úžasné výkony podávam. Pre mňa to bola v prvom rade nová skúsenosť, výborná škola, ale najviac zážitkov mám aj tak z krajiny a ľudí. Keď som vnímal našich pakistanských nosičov, videl, ako žijú, ako takmer nič nemajú a ešte aj s tým sú schopní sa do bodky podeliť, bol som dojatý. A my sa tu doma naháňame stále neviem, za čím vlastne?" zauvažoval mladý lezec.
Návrat domov bol už pre oboch vytúžený a hoci si zaslúžia aspoň symbolické potľapkanie po pleci, búrlivé oslavy sa nekonali. Im by možno stačilo, keby sa "salónni lezci" prestali na nich pozerať zvrchu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
