staroľubovnianského regiónu mimoriadne obľúbený a používaný hudobný nástroj ešte skôr, ako sa naučil čítať. "Bola to heligónka a doniesol ju k nám domov jeden Róm, ako zálohu za peniaze, ktoré mu požičal môj otec," opísal prvé stretnutie s harmonikou riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru (OR PZ) v Poprade. "Za týždeň, čo bola u nás, som sa na nej naučil hrať niekoľko pesničiek," pochválil sa vzápätí policajt.
Odvtedy už nástroj z ruky nepustil. Dopomohla k tomu aj zaujímavá zhoda náhod. Róm, ktorý si prišiel požičať, sa totiž už v dome Ščigulinských ukázal až po istom čase, takže harmonika ostala malému Milanovi. "Keby mi ju zobrali, asi by som za ňou plakal, takže mi ju rodičia nechali. Samozrejme, otec musel za ňu doplatiť," vysvetlil so smiechom riaditeľ.
Prvý naozajstný akordeón dostal takisto od rodičov. Keďže na hudobné vzdelanie veľa času neostávalo, s bielo-čiernymi klávesmi a spleťou basových gombíkov sa musel rodák z malej dedinky v okrese Stará Ľubovňa popasovať úplne sám. "Som úplný samouk. Veľa som pochytil paradoxne od Rómov a od iných ľudí, ktorí v mojom okolí na akordeón hrali. No a spoliehal som sa aj na svoj sluch. Keď tak rozmýšľam, možno je to aj v génoch. Moji príbuzní z otcovej strany, dedo i otec boli dobrí harmonikári a jeden strýčko z maminej strany tiež," zamyslel sa riaditeľ.
Na akordeóne nehral iba tak pre seba. Spoločne s kolegom spevákom sa mu dokonca trikrát podarilo zvíťaziť v okresnom kole Makovickej struny. Chvíľku zaskakoval aj za harmonikára známych muzikantov Zamiškovcov. Doprevádzal aj sestry Uhlárové. Najradšej však vyhráva v kruhu priateľov a známych. "Za peniaze som nikdy nehral. Keď ma moji priatelia požiadajú, aby som im zahral na oslavách narodenín, alebo na nejakej oslave, rád prídem. Hrávam väčšinou "ľudovky", ale keď to ľudia chcú, tak si dáme aj nejaký Drišľak a Senzus. Popri tom poviem aj pár vtipov o policajtoch. A kedy som si verejne zahral naposledy? Na nedávnych Zamagurských folklórnych slávnostiach. Doma hrávam skoro každý deň. Najmä keď si potrebujem urovnať myšlienky v hlave," priznal sa nám M. Ščigulinský.
Momentálne vlastní dva akordeóny. Jeden kus má obzvlášť v láske. "Je to 96 basový akordeón značky Weltmeister. Kedysi ho vyrábali východní Nemci a dal som zaň asi 40-tisíc korún. Mojím tajným snom je zadovážiť si akordeón Hohner. Neviem, koľko presne stojí, ale je to veľa," zasníval policajt. Po "väčšom" nástroji netúži. Až 120-basový akordeón by sa mu podľa jeho slov ťažko nosil. "Moje interpretačné umenie je v neustálom pohybe. Chodím totiž medzi stolmi a hrám. Stodvadsať basová harmonika je dobrá na prednes vážnych skladieb, ale pre mňa by bola veľmi ťažká," zdôveril sa riaditeľ, ktorý ma pod palcom stovky mužov v najväčšom policajnom okrese Slovenska.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
