detský folklórny súbor Flisocek, ale predovšetkým sama má folklór v krvi a tak chodí po ľuďoch, vypytuje sa, báda. Len tak, od ľudí, ktorí si veľa pamätajú, dokáže "vydolovať" podobu života, aký sa kedysi odvíjal v dedinkách na brehu Dunajca.

"K folklóru som mala blízko odmalička, môžem povedať, že ma k tomu viedli moji rodičia. Obaja veľa a krásne spievali, takže už ako štvorročná som poznala množstvo ľudových piesní. Neskôr som si ich začala zapisovať, zozbierala som ich v mladosti asi dvesto," spomína si na korene lásky ku goralskej kultúre Helena Regecová (na snímke). Ako študentka začala pôsobiť v Kežmarku, v súbore Magura. Odtiaľ jej kroky viedli do Spišských Hanušoviec, tam založila súbor. "Neskôr som si povedala, že by som to mohla skúsiť aj v svojom rodisku. A tak pred jedenástimi rokmi vznikol Flisocek. Pracuje pri obecnom úrade v Červenom Kláštore a Lechnici," upresnila pani Helena.

V začiatkoch chodievali do súboru len deti zo spomínaných dvoch obcí, dnes už v ňom tancuje a spieva omladina z celého Zamaguria. "Flisocek znamená malý pltník, pltníček. Pltníctvo je fenomén, ktorý živí tento región a celé rodiny už roky," dodala vedúca. Priznáva, že na tvorbe programu má rada prípravnú fázu, keď chodí po dedinách, stretáva sa so starými ľuďmi, odhaľuje čaro minulosti. "Hovoria mi príbehy z mladosti, ktoré sa viažu k nejakým udalostiam, či už je to svadba, Jánske ohne, či fašiangy. Ja si ich zapíšem, potom roztancujem, a tak sa z toho postupne rodí choreografia," vysvetľuje pani Helena. Folklórom už nakazila nejednu mladú hlavu. "Deti sú radi, že sa majú kde predviesť. A sú úplne úžasné, keď chodíme po zájazdoch, do sveta. Viete, toto je chudobný kraj a keď sa nám podarí vystúpenie v zahraničí, pre nich je to ako škola života, otvárajú sa pre nich nové obzory," naznačuje iný pohľad na fungovanie súboru.

V súbore tancujú deti od štyroch do šestnástich rokov. Staršie sú už roztrúsené po svete, na cestovanie za nácvikmi popri štúdiu nie je čas. "S tými malými sa robí síce ťažko, ťažšie sa učia tanec, ale sú zas úžasné, otvorené, úprimné. Staršie deti sú zas šikovnejšie, ale už majú kadejaké vrtochy," porovnáva zverencov. S úsmevom hovorí o najmenšej, len dvaapolročnej tanečníčke. "Je to taký náš maskot, ešte sa len tak motká po scéne, ale okamžite si získa publikum," hovorí žena, ktorá sa upísala folklóru. A vzťahom k nemu nakazila aj tých najmenších. "Nie sú dôležité ocenenia, tromfy, tá radosť v očiach detí, to je najväčšia odmena, akú si možno priať," uzavrela folkloristka.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš