zanechali hlboké rany. "Život je veľkým darom a všetko v ňom má svoju príčinu, preto neverím na náhody, a to, čo sa mi stalo, beriem ako Božiu prozreteľnosť. V osemdesiatom šiestom roku bol pre mňa 6. december iný ako všetky ostatné dni. Nasvedčovala tomu už len udalosť z predošlého dňa, keď som z dvora vyháňal mačku, ktorá sa k nám prisťahovala a pri tom ma dosť nepríjemne pohrýzla," približuje A. Bujňák, niekdajší rušňovodič a zároveň ďalej rozpráva.
To pohryznutie malo neskôr svoj význam. Na ďalší deň odchádzal s poranenou rukou do práce. Na rušni počas jazdy bolo ticho, ani pomocníkovi nebolo do reči. "Ako som tak pozoroval trať, hlavou mi vírili rôzne myšlienky. Z nich ma vytrhol obraz muža, kľačiaceho pri koľajniciach, ktorý sa vynoril z tmy. Pamätám si to presne, bolo pol piatej. Okamžite som zatiahol ručnú brzdu. Zatrúbil som s nádejou, že mladík sa preľakne a odtiahne. Bol som bezmocný! Vzdialenosť bola malá a neexistovala šanca zastaviť vlak! V priebehu niekoľkých sekúnd som začul ten strašný zvuk, keď prejdete človeka. Na tento zvuk sa nezabúda, ostane znieť vo vašich ušiach celý život," pozerá A. Bujňák so smútkom v očiach. Jedno šťastie, že mladík sa pri trúbení klaksónov skutočne zľakol a odtiahol, čo mu zachránilo život. "Keď sa vlak zastavil, šiel som hľadať samovraha. Svietil som si popod nohy. Naraz som pri nohách zbadal človeka schúleného v maličkom klbku. Kľakol som si k nemu a otvoril mu oči. Bol ešte na žive. Nechcel som ním hýbať, aby som mu neublížil. No mladík pohol nohou, tak som ho posadil a oprel o briežok."
Cez veľkú ranu na hlave bolo chlapcovi vidieť bielu kosť lebky. "Kľakol som si a riekol mu. ´Vieš čo si urobil, ľutuj, lebo umieraš. Budem ti hovoriť slová ľútosti a ty, ak ma počuješ, tak mi stisni ruku.´ Mládenec nereagoval. Spomenul som si na slová jedného kňaza, ktorý vravel, že už viacerých ľudí dokázal vďaka modlitbe prebudiť z kómy. Začal som sa modliť. Verte mi alebo nie, ale chlapec sa v polovici modlitby posadil a otvoril oči. Ten pohľad, tie oči, tak divé a nepríčetné, mi nahnali hrôzu!!! Nikdy na ne nezabudnem. Boli to oči sťaby splašeného zvieraťa," hovorí s hrôzou A. Bujňák, ktorý hneď utekal na diaľnicu privolať pomoc. Nakoniec zastavil šofér, ktorý šiel privolať pomoc. "O pár minút prišli i policajti. Tí však odmietli hýbať s raneným, vraj to nebolo v ich kompetencii, tak nechali stonajúceho chlapca v bolestiach na snehu. Nemohol som sa na to dívať! Zobliekol som si kabát a prikryl ho. Po rokoch si spomínam, že bolo niečo po šiestej, keď prišli policajti a pod pazuchami držali doktorku. Niesli ju na rukách, lebo mala obuté vysoké ihličky a cestu cez pole by nezvládla. Nemala so sebou nič, ani záchrannú tašku! Podišla k mladíkovi a schmatla ho za škicu vlasov, aby sa pozrela na ranu. Ani k zvieraťu by som sa takto nesprával. Rozčúlilo ma to, tak som na ňu vybehol. Keď som na ňu kričal, zacítil som, že je opitá, to mi dodalo ešte viac odvahy. Policajti ma chmatli a opreli o vagón." Behom pár minút sa z tmy vynoril šofér sanitky. Keď začul ako rušňovodič kričí na doktorku, rozutekal sa k sanitke pre nosidlá. Pán Bujňak zatiaľ zatelefonoval do depa a zabezpečil prevoz do Ružomberka rýchlikom.
"Na najbližšej zastávke som spísal zápisnicu. Srdce mi zvierala úzkosť pri pomyslení na chlapca. Na policajtov som čakal vyše hodiny. Požiadal som ich o dychovú skúšku. Oni sa začali vyhovárať, že nemajú balóniky. Dychovú skúšku som žiadal aj pre doktorku. Horko-ťažko našli dva balóniky pre mňa a môjho pomocníka. Pre doktorku sa však nenašiel žiaden." Keď sa pán Bujňak konečne dostal domov, bola už noc. Ráno sa zobudil nachladený, preto navštívil lekára. Skončil v nemocnici kvôli pohryznutiu spred dvoch dní. "Desať dní som bol sám na izbe, bez rodiny. Všetci si mysleli, že mám besnotu, pretože som dostal vysoké horúčky, no tie som mal len kvôli nachladnutiu. Asi po mesiaci som sa dozvedel, že chlapec prežil. Motívom jeho konania bola vraj nešťastná láska. Dnes je už ženatý a má vlastnú rodinu. Asi to tak malo byť a na mieste som mal byť práve ja. Dnes ešte viac verím v silu modlitby."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
