aj ja, ma ovanula aj sladká vôňa napečených koláčov. A ako príjemne voňali, tak chutné aj boli.
Kým pre niekoho sú prechádzky po lese odreagovaním sa od každodenných starostí, pre M. Guzu sú aj niečím výnimočným. Inšpiráciou a začiatkom tvorby. "Chodím po lese a dívam sa. Tu nájdem odrezaný kmeň, suchú haluz, bukvice, žalude, lístky... všetko má svoj význam. I keď sa na prvý pohľad sú pre niekoho iba nepotrebným materiálom, pre mňa predstavujú konkrétne tvary či tváre. Všetko sú to samorasty, ktoré príroda vo svojej fantázii vytvorila, ja ich iba dotváram svojou vlastnou fantáziou. Čo je úžasná vec. Príroda je nádherná a tvorí jedinečné súsošia. Vidím tie pokrútené korene a konáre a nestačím sa čudovať nad ich krásou. Príroda ich zmutovala do nádherných tvarov, ktoré vám dodávajú zvláštny pocit a energiu," približuje pán Marián.
Ten, ako sám priznáva, prácu s drevom okúsil už ako malý chlapec. Keďže vyrastal na dedine, strávil množstvo času v dielni svojho otca, ktorý si tam ako ostatní dedinčania pripravoval z dreva rôzne pomôcky pre domácnosť. Práve tieto chvíle si neskôr, už ako starší, oživil pri modelovaní lodí a lietadiel, aby do jeho života neskôr vstúpila drevorezba, prostredníctvom darčeku k narodeninám od synovca z Krompách. "Podaroval mi zopár dlát, ani neviem prečo. Drevo je pre mňa nekonečný zdroj inšpirácie. Ako aj príroda sama. Niekomu sa možno to množstvo vecí, ktoré mám v byte budú zdať gýčom, ale majú pre mňa osobitný význam. Väčšinou tvorím pre deti. Keď vidíte tie rozžiarené očká, keď im darujete, ako ja tomu hovorím, malého lesného škriatka, je to krásny pocit. A keď im k tomu pridáte príbeh o škriatkovi, ktorého som našiel v lese, a ktorý, keď som dupol nohou, tak zdrevenel, ale v niektorú hodinu v noci, keď budú všetci spať, ožije, deti sú vtedy naozaj šťastné," rozpráva M. Guza, ktorý okrem iných krásnych vecí vytvoril aj vernú kópiu levočskej radnice, či spišskonovoveskej kostolnej veže a pred dokončením má aj Redutu.
"Vežu nášho kostola vidím každý deň u seba v predsieni. Mám k nej osobitý vzťah, keďže som ju tvoril v čase vážnych zdravotných problémov. Spočiatku bola robená na zákazku niekdajšieho primátora, ale nakoniec ostala u mňa doma a som rád, že je tu. Vidím ju tak, ako ju nevidí nikto iný, zhora. Dokonca aj kríž, ktorý je na jej samom vrchole a ktorý nevidieť zdola, je vernou kópiou toho skutočného. Keď som chcel vedieť, ako vyzerá, vzal som ďalekohľad a díval sa. Podľa toho som kreslil jeho podobu," dodáva M. Guza.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
