športovom areáli konal Letofestík, ako usporiadatelia toto podujatie pomenovali. Oproti vlaňajšiemu Letofestu, či nedávnemu Šariš Rock Festu, išlo o vskutku malú akciu. Pódium bolo posunuté až ku Šport klubu, pre málopočetné obecenstvo to stačilo. Zmenšený areál sa postupne naplnil, hroziace mraky rozfúkal vietor a festival získal tú správnu atmosféru.
Po prvotných problémoch s elektrinou rozbehla Letofestík domáca Dalla Mattina Alla Sera. Trio vystúpilo aj s basgitaristom Lukášom, ktorý je toho času na vojne. V týchto časoch, keď ozbrojené sily otvárajú regrutačné stany na hudobných festivaloch či súťažiach miss, nebol „opušťák" žiadny problém.
„Dalmatínci" boli na Letofestíku naozaj doma, dokazovalo to publikum spievajúce ich texty. Nedávno si zahrali v Holandsku, v Sabinove si zas zahrali Holanďania, Blue Lighter a Stranguria, ktorá festival ukončila (presnejšie jeho časť na hlavnom pódiu).
Domáce farby zastupoval ďalší pravidelný účastník Letofestov, skupina Rhet Pocrowec. Tá značne spomalila tempo, trochu jej chýbal drajv z predchádzajúcich rokov, čo však bolo spôsobené aj improvizáciami v zostave. Plusom kapely Rhet Pocrowec je speváčka Saša, ktorá si sama píše aj anglické texty. „Študujem na bilingválnom gymnáziu, tým pádom je pre mňa angličtina prirodzená. Texty píšem rovno v angličtine, lebo v slovenčine sa píšu podstatne ťažšie. Angličtina je spevavý jazyk," povedala nám.
V duchu kvalitnej alternatívnej hudby pokračoval Letofestík aj pri Margitiných snoch. Táto prešovská kapela priamo nadväzuje na Záhradu, ale nie je to Záhrada. Nielen preto, že v nej chýba basgitarista Peter Koselnik, ale aj preto, že bicie Milana Timka a španielka Fera Karlíka je obohatená o klávesy a husle ich spoluhráčok, ktoré mali na starosti aj vokály. Obaja hlavní protagonisti Margitiných očí sú známi aj z poetického neorenesančného spolku Zlatá päta, čo sa odráža aj na poetike tvorby kapely. A po poetike nasledoval nárez.
Tí, čo majú radi soundtrack k filmu Pulp Fiction, museli chrochtať blahom nad kapelou Ghastly Ones Rivajvl. Po roku obnovená svidnícka skupina rozohnila publikum surf rockom. Dokonca tak, že bubeník v zápale hry poškodil bicie. Po pokojnejších Košičanoch Timshel nasledoval ďalší vrchol večera. „Nazdar Stropkiv," vykríkol spevák Martin Mihalčin zo skupiny Heľenine oči, od ktorých nikto nič vážne nečaká. Samozrejme dodal, že oklamal divákov, lebo nie sú v „Stropkive", ale v Sabinove.
Treba zdôrazniť, že v oboch týchto mestách sa cítia prešovské Heľenine oči ako doma. Na ich hitovky už tancoval azda každý, niektoré refrény spievalo publikum samé. Reči o tom, že Heľenine oči sú čím ďalej, tým lepšou a žiadanejšou skupinou, sa potvrdili naplno. Ťažko písať - treba počuť a vidieť.
Medzi headlinerov z Holandska, ktorých muzika sa niesla v alternatívnych sférach, vklinila dramaturgia aj zvolenské Pančuchy Eleny Hríbovej. Nuž, kapela síce má v alternatívnych kruhoch dobrú povesť, no po tom, čo predviedli Heľenine oči, to nebolo nič extra. No keď už nič iné, aspoň rozšírili enklávu názvov kapiel z Letofestíku pomenovaných podľa ženských mien (Margita, Heľena, Elena).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
