medicínu. K hudbe ho to však neustále ťahalo, a ako sám priznáva medicína nebola to pravé orechové. Po dvoch rokoch premýšľania sa nakoniec rozhodol pre hudbu a v dvadsiatke sa začal venovať klasike naplno. "V tomto veku to bolo už trochu neskoro, ale vedel som, že je to moja posledná šanca. Husle som vymenil za kontrabas a dodnes to neľutujem," priznáva Krompašan Róbert Grondžel (27).
Ten dnes študuje v Brémach hru na kontrabas u profesora Stefana Adelmanna, sólo basistu Bamberských symfonikov. Hoci štúdium ukončí až na budúci rok, má za sebou už praktikum v orchestroch v Münsteri, Berlíne, Franfurkte nad Mohanom a od septembra nastupuje v známej Kodanskej opere v Dánsku. O tom, čo všetko tomu predchádzalo, a čo pre neho hudba znamená sa nám priamo vyznáva. "Potom ako som zanechal štúdium medicíny začal som študovať hru na kontrabas na košickom konzervatóriu u profesora Bikára. Počas dvoch rokov som absolvoval tri ročníky. Počas štúdia však prišla ponuka, ktorá sa neodmieta. V Maďarsku na worshope si ma všimol prof. Adelmann. Ponúkol mi, aby som sa stal jeho študentom. A ja som to prijal. Je to vynikajúci muzikant a skvelý človek," približuje svoje začiatky Róbert.
Ako ďalej spomína nebolo to vôbec ľahké. Popri štúdiu musel totiž pracovať. A že to spočiatku bola aj práca, ktorá s hudbou nemá nič spoločné potvrdzujú jeho slová. "Boli to rôzne malé práce, vrátane umývania riadov, ale zvládal som to. Až neskôr sa mi podarilo uchytiť sa aj v hudbe. V Nemecku to funguje tak, že každý orchester má vyčlenených pár miest pre študentov, kde si môžu privyrobiť a získať skúsenosti pri hre s profesionálnym orchestrom. Je to akýsi odrazový mostík v profesionálnej kariére. Začal som v Münsteri. Ďalší rok som získal praktikum v orchestri berlínskej opery a neskôr som uspel na konkurze do opery vo Franfurkte nad Mohanom. Konkurzy sú dosť tvrdé. Je tam veľká konkurencia. Naposledy som uspel na konkurze v Dánsku. Teda uspeli sme dvaja. Spolu so mnou ešte jeden Rus," zdôrazňuje krompašský kontrabasista, ktorý priznáva, že problémy mal spočiatku aj s nemeckou hudobnou terminológiou, odlišnou od tej slovenskej.
Po nejakom roku sa človek preorientuje. Róbert dodnes súčasne študuje a pracuje. "Musím veľa cestovať. Voľné dni, ktoré mám ako pracovné voľno, využívam na štúdium. Som v jednom kolotoči, ale napĺňa ma to. Pre hudbu som sa rozhodol sám a neľutujem. Musíte tomu venovať veľa času, lebo vaša nedôslednosť sa ukáže pri hre. Nevravím, že cvičím každý deň, no musí byť v tom istá pravidelnosť. Práve ňou sa formuje vôľa a chuť niečo dokázať. Ak to človek robí iba na polovicu, v tejto branži sa veľmi ťažko presadí. Rád by som dosiahol v tejto oblasti čo najviac. Dostať sa čo na najvyššiu pozíciu v jednom z najlepších orchestrov. V Nemecku je klasická hudba veľmi obľúbená a napĺňa koncertné a operné sály. Je tu tiež množstvo prvotriednych orchestrov. Konkurencia je silá a to ma motivuje," uvádza R. Grondžel, ktorý dokonca doprevádzal aj husľových sólistov svetovej triedy Júliu Fischer, ktorej rodina má korene v Košiciach a Christiána Tetzlafa. Zároveň jedným dychom prezrádza aj svoj prvý trapas, keď počas prestávky v hre sa mu pri písaní poznámky do nôt rozsypal celý stojan a v tichu sály spôsobil menší zvukový efekt.
"Moje pôsobenie v oblasti vážnej hudby ma stálo veľa času i zapierania, ale som šťastný, že som sa tak rozhodol. Stretol som vynikajúcich ľudí a zistil čo dokážem. Hudba je moja práca, moje hobby i moja láska. Ľudia, ktorí chcú robiť hudbu nech sa neboja, nech sú otvorení všetkým žánrom. Hudba je univerzálna," dodáva R. Grondžel.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
