spoznanie sa, neskôr sobáš a celé manželstvo bolo priam rozprávkové, avšak k dokonalej rozprávke chýbalo bábätko.
"S manželom sme sa poznali už od detstva, no v živote by ma nebolo napadlo, že sa raz vezmeme," tvrdí s úsmevom pani Sminčáková, ktorej k zblíženiu sa s manželom pomohla posunková reč. "Pracovala som v jednej firme v SNV, ktorú vlastnili nepočujúci. Tam som sa naučila posunkovú reč. Keď sa Peter dozvedel, že sa viem dorozumieť posunkami, okamžite ma oslovil, či by som ho to nemohla naučiť. Tak sme sa učili posunkovú reč, z ktorej dodnes nevie ani jedno slovko! Zblížila nás reč rúk. Po dvoch rokoch spoločného života prišlo dieťatko," hovorí pani Zuzana so svietiacimi očami plnými radosti. "Keď som čakala Tomáška bývali sme v malom jednoizbovom byte. Boli sme nesmierne šťastní, keď sme napokon dostali tento 2-izbový byt. Tešili sme sa z každej maličkosti. Zbožňovala som žehlenie košieľok! Každú košieľku som i niekoľkokrát oprala, naškrobila a potom pekne vyžehlila."
Pani Zuzana mala bezproblémové tehotenstvo, pomáhala jej mama, ktorá roky pracovala v zdravotníctve. Úsmev na tvárach manželov zmizol po návšteve poradne. "Doktor povedal, že dieťa je pravdepodobne postihnuté chorobou Hydrocefalus. Netušila som čo to je. Ihneď som bežala za svojou mamkou. Tá si chytila tvár do dlaní a horko sa rozplakala. Pozrela sa na mňa so slzami a ukázala, že bábätko bude mať veľkú hlavičku. Krásny sen sa rozsypal ako domček z kariet."
Manželia sa vybrali spoločne do Košíc. Žiaľ, i tu naznačoval ultrazvuk to isté. Bábätku sa v hlave vytvára voda, ktorá tlačila na hlavičku. Veľkou nádejou bola správa, že voda sa z hlavičky dá operatívne odstrániť. No za každým pohladením prišla ďalšia facka. "Doktor mi po ultrazvuku oznámil, že dieťatku sa vyvinuli len štyri pršteky a palec nie. Bolo to pre všetkých strašne ťažké, ale napokon sme sa s tým vyrovnali a na bábätko sme sa začali ešte viac tešiť," spomína pani Zuzana.
Na začiatku deviateho mesiaca pani Zuzana porodila Tomáška s mierami 2,45 kg a 46 cm. Na pohľad bol malý Tomáško rovnaký, ako každé bábätko. Po týždni však začal zvrackať všetko čo zjedol a chudol. "Rozhodli sme sa nechať ho operovať. No i napriek tomu chudol ďalej. Ku koncu ho držali len na infúziach. Nemohli sme sa na to pozerať! Opýtala som sa lekárky, či to Tomáškovi predĺži výrazne život. Jej odpoveď ma boľavo pichla do srdca. Pekne som ju prosila, aby ho viacej už netrápili a nepichali mu viac zbytočne injekcie. Tomáško v šiestom týždni umrel...," rozpráva s bolesťou v srdci pani Zuzana.
Manželia začali samozrejme skúmať, prečo sa im narodilo postihnuté dieťa. Podrobili sa viacerým vyšetreniam. Do dvoch rokov čakali Natálku a opäť mali chuť usmievať sa. V siedmom mesiaci tehotenstva sa celá tragédia zopakovala ešte raz. Natálka prišla na svet cisárskym rezom. Vážila 1800g a merala 43cm. Dieťa pani Zuzane ani neukázali. "Po dvoch dňoch sa ma lekár opýtal, či viem čo mám s deckom. Ja som mu odpovedala, že áno. Myslela som si, že sa ma pýta na to, či viem, že mám postihnuté dieťa, on mi však chcel oznámiť, že Natálka umrela," hovorí pani Sminčáková so sklesnutým hlasom. "Nikto si nevie predstaviť aká bolesť je to stratiť dve deti, dve a po niekoľkých dňoch ich života. Niekedy som ako sopka! Vybuchnem a splaniem túžbou po bábätku. Potom chodím po byte a bolestne plačem, plačem z hĺbky srdca po tom čo nemôžem mať."
Autor: Zuzana GIROŠKOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
