z ciest do Španielska nestretol miestneho kamionistu. Slovo dalo slovo a ten ho odporúčal španielskemu prepravcovi, u ktorého pracuje už tretí rok. "Obavy z jazdenia som nemal. Bál som sa jazykovej bariéry. Našťastie mi v začiatkoch pomáhala známa Slovenka žijúca v Španielsku. Hneď od začiatku som jazdil s jedným španielsky kolegom. Volá sa Manolo a dodnes sme ostali výbornými kamarátmi. Po polroku som už nemal problém dohovoriť sa. Dodnes mi pomáha aj partnerka môjho šéfa. Keď sa pomýlim, vždy ma opraví. Nie preto, aby ma upozorňovala, ale ako ona vraví, preto, aby som sa to naučil správne," približuje svoje začiatky Cyril.
Ten z okna kamiónu Renault Magnum, ako sám priznáva, videl takmer všetky krajiny Európskej únie. Navštívil francúzsky Disneyland, ochutnal pravé talianske špagety, či kapučíno, ktoré sú najchutnejšie iba v Taliansku, a na vlastné oči zažil aj jazdcov na monackom okruhu Formuly 1. "Najkrajšie je vo Francúzsku. Všetko tam dýcha históriou a umením. V Španielsku je zasa krásna príroda a obdivuhodné kultúrne pamiatky. Všetci žijú futbalom, koridou a ohnivým flamencom. Práve takí sú Španieli, ohniví a divokí. My Slováci potrebujeme veci dotiahnuť do konca. Oni iba kývnu rukou a povedia, že to tak stačí. Naopak sú oveľa zábavnejší. No na druhej strane sa veľmi rýchlo urazia. To čo sa nám zdá zábavné, berú oni vážne. Ale kuchyňu majú výbornú," zdôrazňuje kamionista. "Jedia veľmi veľa zeleniny a dary mora. Chutná je napr. paella. Je to niečo ako naše rizoto, akurát s rybami a morskými živočíchmi. Niekedy tam dávajú aj klobásu. Každý región má svoje tradičné jedlo. Stravujú sa však zdravšie ako my. Čo ma napríklad prekvapilo, iba veľmi ťažko tam nájdete kaleráb. Nepestujú ho a nevidieť ho ani v obchode. Naopak obľubujú špargľu, pór a artičoky. Andalúzia je zasa krajom olív. No najdôležitejšie u nich je víno. V provincii La Rioja, kde máme sídlo firmy, je najlepšie španielske víno. Skvelé je aj ružové víno z Navarry či biele z Valencie. Španielske víno je oproti nášmu veľmi suché. Typická pre Španielov je solená šunka. Zaujímavé je, že ju neúdia. Napúšťajú ju slaným roztokom a voľne sušia dva roky. Až vtedy je skutočne dobrá," približuje španielsku kuchyňu.
Jedným dychom dodáva, že v čase obeda Španieli nepracujú. Počas známej siesty od druhej do štvrtej sa v práci ani lístok nepohne. Život tam začína až po zotmení.
A čo dala tomuto Spišiakovi práca kamionistu v zahraničí. "Je to práca náročná na psychiku. Mať zodpovednosť a byť sústredený najmä počas nočných jázd. No naučil som sa jeden zo svetových jazykov. Videl som množstvo zaujímavých krajín a stretol skvelých ľudí. Ale na druhej strane ma obrala o čas, ktorý som mohol venovať svojej rodine. Najviac mi chýba práve ona," dodáva Cyril.
Autor: šim
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
