digitálnou technikou dopĺňajú krátke literárne útvary autorky. Snímky z výstavy, ako ja Benetinovej básne a texty piesní možno nájsť aj v novej publikácii Metamorfózy duše, ktorú vydalo prešovské vydavateľstvo Ladislava Cupera. Prezentácia knihy sa konala zároveň s vernisážou výstavy. Na nej vznikol aj nasledujúci rozhovor s Katarínou Benetinovou.
Ako vznikol nápad skĺbiť vaše fotografie s vašimi básňami a textami piesní, a zároveň prezentovať na výstave?
"Texty k piesňam a básne pochádzajú z vysokoškolských čias. Keďže v poslednom čase sa venujem digitálnej fotografii, ktorú dotváram vlastným cítením alebo vlastným pohľadom na daný objekt, mnohé texty vystihovali podstatu týchto obrazov. Prešovský fotograf, pán Cuper, tieto fotografie videl, usmernil ma a povzbudil vydať ich knižne. Skĺbila som texty s fotografiami a vznikla z toho publikácia, aj táto výstava."
Výstava je akoby to isté, čo publikácia?
"Výstava pozostáva zo 70 fotografií a 10 textov. Kniha má 72 strán, čiže je v nej viacej fotografií. Výstava bola inšpirovaná mojim úspechom v krajskej súťaži amatérskych fotografov, kde som vyhrala prvé miesto. Uznanie od profesionálnych fotografov ma inšpirovalo k ďalším obrázkom, ktoré tu prezentujem."
Ako dlho sa venujete fotografovaniu? Začínali ste ešte v čase, keď neboli rozšírené digitálne aparáty?
"Tá cesta bola veľmi tŕnistá. Každý klasický fotograf má nedôveru ku kompaktom, k digitálom, ku akejkoľvek spracovanej fotografii, ktorá nevyskytuje skutočnosť, tú krásu toho pohľadu. Avšak pred dobou sa nedá utiecť. Keď som sa zoznámila s možnosťami spracovania digitálnej fotografii na počítači, otvorili sa mi nové cesty, ako prezentovať svoj pohľad v týchto snímkach. Nielen zobrazovať danú skutočnosť, ale mnohokrát sú odrazom môjho súkromného pohľadu na objekt."
Väčšina vašich fotiek zobrazuje prírodné motívy. Prečo vlastne nefotografujete ľudí?
"Možno je to moja bázeň pred nimi, alebo fakt, že aj mne samej, ako fotografke, je nepríjemné, keď ma fotia. Obdivujem však všetkých, ktorí vedia sa natoľko s tým človekom zblížiť, že vedia vystihnúť jeho prirodzenú mimiku. Taká príroda, čo nás obklopuje, je vždy prirodzená."
Hovoríte, že texty piesní a básne vznikli počas vysokoškolského štúdia. Teraz sa už nevenujete písanému slovu?
"Mám rodinu a mám zásadu, že všetko robím na 120 percent. To znamená, že nie vždy sa mi otvorí taký veľký časový priestor, že by som sa mohla utíšiť a všetky svoje pocity preniesť na papier. Je to teraz objektív fotoaparátu a hlavne hodiny za počítačom, kde môžem po nociach svoju myšlienku vložiť do tej fotografie."
V knihe máte okrem básní aj texty piesní. Boli určené pre niekoho konkrétneho? Boli zhudobnené?
"Áno. Niektoré dokonca zľudoveli. Dokonca sa mi stalo, že na vlastnej svadbe, ktorú sme mali v kostole v Novom Meste nad Váhom pred 17 rokmi, nám spievali moje piesne, nevediac, že som ich autorkou. Spieval ich mládežnícky zbor. Tieto piesne boli vydané na cédečkách, aj tu v Prešove ich naspievali niektoré zbory."
Aký je, podľa vás, rozdiel medzi básňou a textom piesne?
"Text piesne sa veľmi ťažko číta ako báseň. Mnohokrát vznikla prv hudba, ktorú som tiež robila, keďže hrám na klasickej gitare. Text ladil podľa nôt, s dĺžkou, s dobou, a pre básnikov, ktorí ho čítali, bol kostrbatý. Veľmi dlho sme spolupracovali s pánom docentom Galajdom, ktorý recenzoval túto knihu. Keďže bola určená na čítanie, niečo sme museli upraviť. Hlavne pri textoch piesní, aby sa dali čítať ako báseň."
Hrali ste na gitare, aký druh hudby je vám najbližší? Klasická?
"Závisí to od nálady. Klasická hudba je základom pre každú odnož hudby, aj pre populárnu hudbu. Preto aj na tejto vernisáži zaznelo sláčikové trio. Zo súčasnej hudby je mojím favoritom Phil Collins. Ďalej je to Era, Enya... Hudba, pri ktorej sa dá zamyslieť a neruší..."
...teda preferujete spirituálnu hudbu.
"Áno."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
