Povodne v Prešovskom okrese zasiahli 67 obcí, preto boli na verifikáciu škôd zriadené tri komisie. Podľa Kužmu majú takú skúsenosť, že i na povodniach chce niekto získať.
"Členovia verifikačných komisií zaznamenali prípady, keď sa muselo ísť so škodami aj rádovo nižšie, teda na desatinu sumy, ktorú starostovia nahlásili," zdôraznil a dodal, že na strane druhej boli aj takí, ktorí skutočne mali veľké problémy a vykázané škody neprehnali, možno ich aj podcenili. "Skrátka, čím viac práce mali so záchranou, tým boli poctivejší," povedal Kužma.
Náklady na záchranné práce spojené s povodňami na prelome júla a augusta v Prešovskom okrese vyčíslil prednosta na 9 039 000 Sk, škoda na majetku obcí predstavuje 39 790 000 a na majetku občanov 32 757 000. Právnickým osobám, mimo Povodia Bodrogu a Hornádu, vznikla škoda vo výške 113 712 000 korún. Povodie Bodrogu a Hornádu odhaduje škody na 20 miliónov. Náklady na záchranný systém z Gabčíkova predstavujú 884-tisíc. Celkové povodňové škody v Prešovskom okrese dosiahli 216 183 000 korún.
Prednosta Kužma uviedol, že pri odstraňovaní škôd v okrese pomáhal Komplexný centrálny záchranný systém Gabčíkovo. "Ťahali vodu zo studní a dezinfikovali ich. Pôvodne som si myslel, že ide o záchrannú službu, ktorá zachraňuje zadarmo. Ale mýlil som sa, išlo o tvrdý biznis. Vyúčtovali si totiž 884-tisíc korún za práce v siedmich obciach. Mimo obce Nižný Slavkov, kde pomáhali sponzorsky."
Problémom podľa prednostu sú faktúry. Je na nich uvedené "cena dohodou medzi obcou a záchranným systémom". Podľa Kužmu je zaujímavý fakt, že dva subjekty sa dohodli sa určitej sume a tretí, teda štát, to má zaplatiť. "Tak to predsa nemôže byť. Jednoznačne budeme trvať na podkladoch. Ako ináč môžeme zistiť, či 27-tisíc za čerpanie studní je veľa alebo málo?" Podotkol, že na istej faktúre je dokonca 20-tisíc za postrek proti komárom, "pritom nebola vyhlásená epidémia, čiže robiť postrek proti komárom nebol dôvod".
Zdôraznil, že ak je v obci vodovod, čistenie studní za štátne peniaze neprichádza do úvahy. Kužma záležitosť uzavrel konštatovaním, že budú od starostov obcí (Chmeľov, Fulianka, Haniska, Kapušany, Ličartovce, Lipníky a Petrovany) požadovať údaje, či sa čistili studne, ktoré boli zaplavené povodňou, či ľudia, ktorým sa čistili, sú napojení na verejný vodovod, a cenovú kalkuláciu vykonaných prác. Tiež pridal porovnanie, že Hasičský a záchranný zbor v počte päťdesiat ľudí, ktorý pri povodniach v Prešovskom okrese pomáhal, vykázal náklady 500-tisíc korún a záchranný systém z Gabčíkova žiada 900-tisíc pre desať ľudí. "Je to neúmerné, ale ak to vedia doložiť, v poriadku," dodal.
Starosta obce Nižný Slavkov Jozef Kamenický nám na otázku, kto im sprostredkoval sponzorstvo záchranného systému z Gabčíkova, informoval, že "poslanec Národnej rady Jožko Elsner". Povedal, že s prácou, ktorú vykonali pri čistení studní v hodnote asi 20 - 30-tisíc korún, sú vrcholne spokojní. Ako morálne poďakovanie im navarili guláš a ryby.
"Záchranné práce si u nás objednali starostovia obcí, aj ich kontrolovali. Pracovali sme celé dva týždne. Za záchranu som nefakturoval ani korunu, fakturoval som iba odstránenie následkov," povedal nám šéf Komplexnej centrálnej záchrannej služby z Gabčíkova Ján Culka. Na otázku, prečo sponzorovali práve práce v Nižnom Slavkove, zdôraznil, že to nesponzorovali oni, ale poslanec Elsner. O akú sumu išlo, odmietol povedať s tým, že sa máme opýtať poslanca, lebo oni to robili na objednávku.
Poznamenal, že sú firmou, ktorá pomáhala pri záchranných prácach na troch kontinentoch. "Všade sme boli dobrí, len v Prešovskom okrese sme zlí." Napokon Culka zdôraznil, že je na ceste do Prešova. "Prerobíme všetko, ale vyčíslime okresu aj kilometre, spanie a stravovanie našich ľudí, takže tá faktúra bude oveľa vyššia. Skrátka, narátame aj to, čo sme chceli financovať z vlastných zdrojov."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
