financií. Poukázal na nelichotivú situáciu v školstve po tom, čo prešlo pod samosprávu. Na mzdy muselo dať mesto 2,1 milióna z vlastného rozpočtu. Nehovoriac o tom, že len voči plynárňam majú školy spadajúce pod mesto miliónové dlhy (peniaze na úhradu dlhu po lehote splatnosti údajne majú prísť v stredu) a mestská spoločnosť Spravbyt sa tiež dostala do červených čísel, pričom najväčším dlžníkom je mesto (za školy). Ministerstvo školstva sa nechalo počuť, že výška normatívov je v poriadku a Prešov dostal všetky potrebné peniaze. Zároveň Benčovi odporučili urobiť opatrenia.

„Mesto rozporovalo fakt, že spracované normatívy nezohľadňujú jednotlivé danosti. Zatiaľ nebolo rozhodnuté o rozporoch," povedal o reakciách na otvorený list M. Benč. Odmieta kritiku za nedostatočné opatrenia. „Myslím, že samospráva všeobecne má určitý postup, ktorým nemôže reagovať na normatívy tak, že normatívy mali platiť od 1. januára a ich platnosť sme riešili ešte v marci."

Podľa Benča nie je jednoduché iba tak vyradiť materskú či základnú školu zo siete, vyžaduje si to určitý postup. Podľa primátora štátna správa porušila zákon, lebo samosprávy nedostali načas rozpis prostriedkov, „mal byť vo februári, mali sme len zálohové platby".

Opatrení, ktoré mestská samospráva vykonala, bolo podľa hlavy mesta dosť. „Koľko sme urobili už v minulom roku, a nečakali za normatívmi? Spojili sme 18 tried, zrušili jednu materskú školu. Urobili sme dosť, len normatívy nezohľadňujú napríklad integrované deti, rómske deti... Toto nikto nechce uznať?," pýta sa Benč a dodáva: „Počtársky môžeme urobiť veľmi rýchlo hocičo, ale druhá vec je, či toto je cieľ. Ale keď chceme zachovať nejakú kvalitu vzdelania, výchovného procesu, nemôžeme len tak sadnúť a od stola povedať, že toto rušíme."

Podobné skúsenosti ako prešovský primátor majú aj iné mestá. „Je to všeobecný problém, aj oni sú tlačení do toho, že musia robiť dôrazné opatrenia. Primátorovi Nitry bolo treba zrušiť tri školy. No kedy, keď ich nestihol zrušiť k 15. máju," povedal M. Benč o kolegoch primátoroch krajských miest, s ktorými problém rozoberal na ostatnom stretnutí K8.

V Prešov je 25 materských a 20 základných škôl, ktoré navštevuje aj 1300 žiakov z okolitých obcí. Zápis sa robil od 15. januára do 15. februára, mesto nemôže len tak v septembri vstúpiť do toho a prehodnotiť tieto počty. „Je to komplikovaný proces. A musia si uvedomiť aj oni, že sa dá z toho hravo spraviť politika. My chceme kvôli občanom nielen Prešova, ale kvôli obyvateľom okresu urobiť reálne počty, nie politiku, lebo predpokladáme, že postupne čoraz viac detí bude chodiť z obcí do mesta. A my musíme vytvoriť rezervu na tých školách," dodal Benč.

V Prešove je 11-tisíc žiakov, v obciach 7-tisíc. Z nich chodí 1300 do Prešova a dá sa predpokladať, že ich bude dvetisíc. „Aj keď sme samospráva, nechceme sa hrať na svojom piesočku a povedať - páni starostovia, nás to nezaujíma, vybavte si to s ministerstvom."

Ako ďalší príklad zlej štátnej politiky spomenul primátor Prešova školské bazény. Ministerstvo ich klasifikovalo ako originálne kompetencie a teda zaň mestá a obce nedostanú dotáciu. Hrozí preto, že v septembri budú školské bazény zatvorené. To hrozí od októbra aj materským školám. O ďalšom zlučovaní tried na školách ani nehovoriac. Základné otázky týkajúce sa mestského školstva bude riešiť komisia mestského zastupiteľstva už zajtra.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš