farský úrad vežu verejnosti. Výstupy sa konajú počas pracovných dní každú hodinu od 7.00 do 11.00 a od 13.00 do 17.00 hod. Večerný výstup sa koná v sobotu. Na jednotlivých podlažiach čakajú na návštevníkov originály sôch, fragmenty z Kalvárie, kamenný erb a kartuša. Pozrieť si možno zložitý mechanizmus kostolných hodín, či štyri zvony. Vrchol výstupu je na vrchole, kde sa návštevníkom naskytne výhľad na celý Prešov zo všetkých strán. Keď sú dobré poveternostné podmienky, tak podľa sprievodcov vidieť aj Tatry.
Vybrali sme sa teda na vežu. Ujala sa nás sprievodkyňa Stanislava Vavreková študujúca na Gymnáziu sv. Moniky v Prešove. "Veža má výšku 71 metrov, návštevníci sú vo výške 56 metrov. Nad tým je už len cíp, kde je iba povala," povedala nám S. Vavreková.
Kým sa človek dostane na vrchol veže, musí absolvovať asi 200 schodov. Koľko takých výstupov sprievodcovia denne absolvujú? "Denne sú dve služby. Vychádza to takých 4 - 5 výstupov na jednu službu." Nuž, to je dobrých 2000 schodov. Nebolia ich nohy? "Nie. To nie je tak veľa. Prvý deň ma trochu boleli, ale potom už som to zvládala v pohode," povedala sprievodkyňa.
Výstup však zďaleka nie je dramatický. Aj preto, že na jednotlivých podlažiach čakajú na turistov atrakcie, ku ktorým sprievodcovia podajú interesantný výklad. Na dvoch podlažiach sú napríklad umiestnené sochy, originály spred františkánskeho kostola (tam sú dnes duplikáty) sv. Rokusa, sv. Antona, sv. Floriána a sv. Františka z Assissi. Takisto je tam pred vandalmi ukrytý originál sochy Panny Márie z Kalvárie. Zaujímavým podlažím je zvonica. Má štyri zvony, tri veľké a umieráčik. Najstarší zvon má priemer 140 cm a pochádza z roku 1872. Všetky spolu bijú iba pred nedeľnou omšou, inak z praktického hľadiska len umieráčik.
S "malým" zvonom mal zážitok sprievodca Lukáš Douděra, študent Gymnázia sv. Mikuláša. "Raz som mal vo výprave chlapca, ktorý veľmi chcel vidieť, ako bije zvon. Keď zvon udrel, on sa veľmi zľakol. Ono sa nezdá, ale aj ten malý umieráčik narobí poriadny hluk."
Na veži nemôžu byť ľudia, keď bijú zvony. "Časovo je to vypočítané," povedala S. Vavreková. Sprievodcovia doteraz nezaznamenali žiadny úraz počas výstupov. O tom, že nie sú také strašné svedčí aj to, že minule jedno dvojročné dievčatko samo vyšľapalo až hore a zišlo dole. Sprievodcovia odporúčajú prísť na vežu v sobotu večer, medzi 20. a 22. hodinou a pozrieť si večerný Prešov.
"Najmenej ľudí chodí v pondelky, to bývajú najhoršie služby. Najviac v stredu až piatok," hovorí sprievodkyňa Vavreková, ktorá sa síce bojí výšok, ale na veži je ako doma. "Najlepšie sú popoludňajšie služby, tam chodí najviac ľudí." Akú klientelu mávajú? "Chodia letné tábory, zahraniční turisti - Maďari, Poliaci, Nemci, mali sme aj Angličanov, Nórov, Američanov."
K sprievodcovstvu sa Stanislava Vavreková dostala cez farskú mládež minulého roku. Musí byť znalá nielen histórie, ale aj jazykov. No táto letná aktivita ju veľmi baví. "Človek sa tu dosť naučí. Je to zaujímavé."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
