bardejovský. V tomto okrese postihli záplavy 41 obcí. Dvadsaťšesť z nich už predložilo na obvodnú povodňovú komisiu aj dokumentáciu k verifikácii škôd.
Vedúci odboru krízového riadenia Obvodného úradu Bardejov Miroslav Marcinov uviedol, že spomínané obce zdokumentovali škody na majetku obyvateľov vo výške 4 728 000 Sk. Išlo hlavne o zatopené pivnice a záhrady. "Najviac boli postihnuté obce Lukov, Brezov, Stuľany, kde dokonca bojovali s trojmetrovou prílivovou vlnou, ale tiež samotné mesto Bardejov."
V tejto súvislosti sa žiada uviesť, že primátor Bardejova Boris Hanuščak má škody spôsobené vodou tiež zosumarizované. Na mestskom majetku ich vyčíslili na jeden a pol milióna korún a na majetku obyvateľov za ďalších 350-tisíc.
V súvislosti s Bardejovom sa ešte žiada uviesť, že obyvatelia časti Bardejovská Nová Ves sú rozladení, že im každoročne voda zalieva záhrady a mestský úrad nič nerobí. Záležitosť riešia tak, že sa pustili do petície.
Záplavy najviac poškodili majetok obcí. Dvadsaťšesť z nich už vyčíslilo škody na 36 miliónov korún. Záchranné práce v týchto obciach si vyžiadali ďalších 321-tisíc.
Záplavy v okrese Bardejov sú už akoby pravidelnosťou, v minulom roku napríklad voda zatopila sedem obcí. V týchto dňoch dostali z Úradu vlády SR konečne informáciu o odškodnení v sume 3 milióny korún.
Podľa prednostu obvodného úradu Vladimíra Cahajlu (na snímke) problém so záplavami treba riešiť hlavne preventívne. "Situácia v niektorých obciach je taká, že aj obyčajná búrka ich zatopí. Skrátka vodné toky sú zanesené a neudržiavané." Prednosta zdôraznil, že aj keď to nepatrí do jeho povinností, z vlastnej iniciatívy bude konať a chystá sa na rokovanie s Povodím Bodrogu a Hornádu, na ktoré pozve všetkých starostov obcí v ich povodí.
Vedúci odboru krízového riadenia dodal, že sa síce Povodie Bodrogu a Hornádu na jeseň minulého roku pustilo opravovať toky od Petrovej a Fričky, ale robilo sa to, keď už mrzlo."Upozorňovali sme ich, že to nevydrží a veru, práca chvatná, bola málo platná." Zdôraznil, že tieto úpravy síce sčasti vodu zadržali, ale v konečnom dôsledku nápor vody neudržali.
Po verifikovaní spôsobených škôd spôsobených záplavami z každej zo 41 obcí predloží obvodová povodňová komisia sumár krajskej komisii. Podľa Marcinova je verifikovanie náročné, lebo nestačí prejsť ich papierovo, ale aj fyzicky, teda musia škody skontrolovať na mieste. Z krajského úradu potom sumár poputuje na Úrad vlády SR. V tejto súvislosti sa však žiada uviesť, že štátom garantované sú iba náklady vynaložené na záchranné práce. Poškodený na náhradu za škody spôsobené na majetku nemá nárok. Toto si musí riešiť cez poistenie.
Problémom podľa vedúceho odboru krízového riadenia je tiež to, že na krajskom úrade nejestvuje rezervný fond pre mimoriadne udalosti. "Keď sme na toto upozorňovali, dostali sme odpoveď, že mimoriadne udalosti sa nedajú plánovať. Je to síce pravda, ale ak príde záplavová vlna, starosta osloví firmu. Ona zo zákona odmietnuť vykonať práce nemôže. Keď potom podnikateľ vystaví faktúru, okamžite z nej musí zaplatiť DPH, pritom obec túto faktúru ktovie kedy preplatí. Skrátka nemá z čoho. Pritom rezervný fond by to všetko riešil."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
