albumu, ktorý bol natočený ešte v roku 2003, znie: jungle-rock. Je pomerne presná, aj keď trochu zúžená. Zo stroja sa v priebehu necelých 17 minút linú tóny, pri ktorých sa človek cíti, ako v nejakom poriadnom klube.
Štvorčlenné zoskupenie Liveevil využíva elektroniku ako základ svojej muziky, ale jej rámec ďaleko prekračuje. Dôležitú rolu hrajú zboostrované gitary, vysamplovaný i "civilný" spev, dokonca silná melodická linka. Prvá skladba, titulná Lines, dokonca koketuje s džezovými prvkami, tretia s názvom Act zas zaujme svojou "uhrančivou tanečnosťou". Z rámca nevybočuje ani druhý opus Opus, kde okrem už spomenutej melodickej linky vyniká dôrazný vokál. Pre úplnosť, záverečnou piesňou je Slayer´s House, v nej dominuje elektronika a zdá sa, že by zaujala na každej tanečnej párty. Na jej konci je nahraný dialóg v angličtine, s výrazným ženským prvkom. O čom tá hádka je, ťažko rozlúštiť...
Skĺbenie elektroniky a gitarovej muziky je vždy rizikom. Na jednej strane môže pôsobiť zaujímavo a novátorsky (hoci dnes už to zas až taký novátorský prístup nie je), na druhej strane môže odradiť sťaby hybrid značnú časť publika majúceho radu tanečnú scénu, respektíve gitarovú, tvrdú rockovú muziku. Prípad Liveevil patrí medzi svetlejšie výnimky, v ich hudbe sú všetky komponenty namiešané vyvážene.
Čo je podstatné, celý album má svoju atmosféru - ako som už spomenul, človek sa cíti ako v dobrom klube. Anglické texty tiež nie sú prekážkou, hlas tvorí skôr jeden z nástrojov, než aby dominoval muzike. Jungle-rock, už to slovné spojenie znie ako brutálna kombinácia, spojenie nespojiteľného, ale našťastie CD Lines je o inom. Žiadny "mačkopes" nehrozí, muzika je vyvážená, priezračná, s ťahom, na bránku a do určitej miery aj novátorská. Zaslúži si pozornosť návštevníkov tanečných parties i rockerov a zdá sa, že neurazí ani jednu z týchto skupín. Skôr naopak.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
