tejto pozície viedol krízový štáb aj pri záplavách pred tromi rokmi. V súčasnosti je na primátorom mesta Prešov, situácia s povodňami sa opakuje. Napriek tomu, že mali byť spravené viaceré protipovodňové opatrenia.
„Hlavný rozdiel je v tom, že v roku 1998 prišli prívalové dažde zo severozápadu, z kopcov, čo bolo veľmi veľa vody. Terajšia situácia, aj situácia pred tromi rokmi bola taká, že išlo o trvalý dážď. Hladina riek sa zvýšila z trvalého dažďa, z nasiaknutia vody," pripomenul Benč.
Ten sa nedávno zúčastnil rokovania o riešení záplavových situácií. Boli na nej aj zástupcovia Grécka, Nemecka, ale i Povodia Bodrogu a Hornádu, ktoré sa uchádza o peniaze z fondov na protipovodňové opatrenia. Z časti týchto financií už pripravili opravy a spevnenia tokov. Témou bol aj protipovodňový Súbor technických opatrení z Ministerstva výstavy a regionálneho rozvoja SR.
„Upozornil som, že moje skúsenosti sú také, že keď my nezasiahneme pod poľnohospodárskou pôdou, teda pod svahmi a nezasiahneme pod lesmi, tak už je neskoro riešiť toky," uviedol primátor Prešova, ktorý upozorňoval aj na to, že toky sú nevyčistené a „každé dva, tri roky nám takto lejaky a prívalová voda splavuje tony zeminy do korýt". Práve v pravidelnom čistení korýt riek a potokov vidí jednu z príčin záplavových situácií. „Napríklad v koryte Torysy v Prešove boli dané také metrové skruže, ktoré mali zmierniť spád koryta s tým, aby voda neodtekala príliš rýchlo a aby pri prívalových vodách nestrhávala múry. No je to tak zanesené, že ani nevidno, kde tie skruže sú."
Apeloval na to, aby bol pri nízkej hladine rieky vybagrovaný štrk. Tento štrk je zmiešaný s bahnom, čiže sa nedá použiť do betónu, ale ako zásypový materiál áno. Takýto zásyp je napríklad nutný spraviť v lokalite Ličartovce - Lemešany, kde by mal stáť priemyselný park. Toto územie totiž leží v záplavovej oblasti.
Problematický je napríklad aj potok Svinka. „Svinka je tak zaplavená, že keď sa neprehĺbi, tak sa tam každý rok pri väčšom daždi rozleje," povedal M. Benč.
„Na spomínanej konferencii som vystúpil s tým, že my, mesto Prešov, máme o protipovodňových opatreniach určité predstavy. Dobré by bolo, keby nám zafinancovali záchytné rigoly a to na Šváboch, na Soľnej Bani, na Sídlisku II a III, tam, kde nám stekajú vody." Rigoly a kalové jamy by sa mali robiť aj na menších tokoch, aby „prívalová voda zo svahu a z lesov stiekla do záchytných nádrží". S požiadavkou na záchytné rigoly sa podľa Benča pôvodne nepočítalo, ale prehodnocuje sa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
