Inak povedané sú o samospráve, ale bez samosprávy. V poslednom čase je až neskutočne veľa prípadov, kedy sa pri rozhodovaní najvyšších orgánov štátu zámerne (a či náhodou?) zabúda na obce a mestá a na ich názor. Pritom dôsledky týchto rozhodnutí sa ich priamo, niekedy dokonca bytostne dotýkajú. A ak si položíme otázku, kto sú obce a mestá, tak skonštatujeme, že sme to my všetci, ktorí v nich žijeme. Takže ak niekto "oklame" samosprávu, v skutočnosti oklame nás všetkých. Preto ak v poslednom čase samospráva poukazuje na existujúce problémy čoraz častejšie a možno už aj razantnejšie, tak nie preto, že starostovia a primátori nemajú čo na práci, ale preto, že uskutočnené zmeny v rámci reformy verejnej správy a financovania územnej samosprávy sa už nedajú uniesť a vážne ohrozujú plnenie základných úloh obcí a miest, dokonca môžu ohroziť aj existenciu niektorých obcí.
Ako príklad uvediem novelu zákona o obecnom zriadení, ktorá bola predložená na rokovanie parlamentu bez predchádzajúceho pripomienkového konania ZMOS-u, hoci práve ten požadoval, aby sa žiadna novelizácia základného zákona obcí a miest nepripravovala bez ich zástupcov. Príslušné štátne orgány to vôbec nerešpektovali. Novela sa týka najmä zmeny postavenia hlavných kontrolórov obci a miest a zásadného zlepšenia ich odmeňovania. ZMOS reagoval, zo dňa na deň jeho sekcia verejnej správy a sekcia kontroly prijali odborné stanovisko k návrhu novelizácie zákona o obecnom zriadení a s tým ZMOS oslovil každého poslanca NR SR. Informoval o zásadných nedostatkoch a výhradách k pripravovanej novele. Napokon bola väčšina výhrad a návrhov ZMOS-u výnimočne akceptovaná. Ak by sa predložený návrh nepodarilo zmeniť, znamenalo by to veľké finančné problémy najmä pre menšie obci.
Zarážajúci bol aj obsah predkladacej správy. Hovorí sa v nej, že novela nebude mať vplyv na rozpočty obcí! Len na upresnenie hlavný kontrolór je platený z rozpočtu obce či mesta.
Ako ďalší príklad môžem uviesť situáciu okolo Kolektívnej dohody na rok 2004 pre verejnú správu, ktorú zástupcovia ZMOS-u nepodpísali. Pre obce a mestá preto nie je záväzná.
Mimochodom, dohoda zo strany ZMOS-u nebola podpísaná, pretože zástupcovia štátu zabudli na jej podpis zástupcov samosprávy prizvať. A tak zamestnanci samosprávy - na rozdiel od zamestnancov štátnej správy nemôžu požívať výhody, vyplývajúce z tejto kolektívnej dohody. Štát napríklad navrhuje celoplošné zvýášenie platových taríf a určil aj percentuálnu výšku, ale už sa samosprávy neopýtal, či na to bude mať. Pôvodne štát sľuboval, že zvášenie platových taríf bude možné len za predpokladu, že to bude finančne kryté v štátnom rozpočte. No ale sľuby sa sľubujú...
Posledný prísľub štátu je, že uhradí valorizáciu platov len tých zamestnancov samosprávy, ktorí vykonávajú prenesený výkon štátnej správy. Je však otázne, či samosprávy budú mať financie na zvýšenie platov pre svojich ostatných zamestnancov, keďže nárast príjmov samosprávy je skôr utópiou a navyše štát berie samospráve určité príjmy zrušením niektorých miestnych poplatkov.
Samosprávu teda čaká menej príjmov a viac výdavkov. Namieste je preto otázka, kedy štát začne rešpektovať obce a mestá a teda svojich vlastných občanov? Žiaľ, všetko nasvedčuje tomu, že samospráva začína strácať svoje vlastné atribúty a stáva sa čoraz väčším vazalom štátu. Takže prečo by sa obce a mestá mali ešte nazývať samosprávou? Vzhľadom na to, čoho sme svedkami, možno hovoriť len o štátom riadenej správe, pričom štát "len" veľmi inteligentne využíva obce a mestá na riešenie tých problémov, na ktoré evidentne nestačil. Samospráva sa nebráni tomu, aby napomáhala pri riešení problémov, neobáva sa zodpovednosti. Ale zodpovednosť je o rozhodovaní a nesení následkov za rozhodnutia. Zatiaľ však rozhodnutia za samosprávu robí štát, a to bez nej, ale so zásadnými následkami pre samotné obce a mestá.
Štefan Bieľak, Spišská Belá
Autor: Plus:
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
