Kežmarku. A predsa sú mnohé z hrobiek i menších hrobov pusté, zanedbané, bez starostlivej ruky pozostalých. Aj taký je osud rodov, ktoré násilím museli opustiť kraj pod Tatrami. Azda najpustejšie sú hroby po vysťahovaných karpatských Nemcoch.
Na kežmarskom cintoríne však mnohé z nich po minulom týždni dostali nový šat. Postarali sa o to mladí ľudia, združení v spolku Karpatsko-nemeckej mládeže na Slovensku. Keď vymýšľali program na letný tábor, chceli spojiť príjemné s užitočným. A tak na podnet niekdajšieho rodáka zo Strání pod Tatrami, žijúceho už roky v Nemecku, Oskara Marciho, napísali projekt opravy starých hrobov na kežmarskom cintoríne. Dostali naň príspevok z nemeckého ministerstva vnútra vo výške tritisíc eur. A robota sa mohla začať.
"Zamerali sme sa predovšetkým na hrobku kežmarských mešťanov Kraya-Lányho a Toporcera. Pokiaľ viem, to boli údajne veľzradcovia, ktorí nechceli otvoriť brány mesta cisárskym vojskám a za to boli popravení, až neskôr sa ukázalo, že obvinenie bolo nepravdivé. Ale je tu aj mnoho menších hrobov, ktoré sme dali do poriadku," povedala Mária Koštialová.
Aj ona sa cíti byť potomkom karpatských Nemcov. "Som Kežmarčanka a na dejiny tohto mesta som hrdá. Som rada, že tento rok sme počas tradičného letného tábora pomohli skrášliť kežmarský cintorín. Tu leží mnoho osobností, bez ktorých by toto mesto nebolo tým, čím bolo," povedala. Ako dodala, hoci dvojdňová brigáda mladým aj dala zabrať, užili si aj zábavu. "Síce to bola aj drina, aj sme sa zasmiali a verím, že nikto zo zúčastnených nebude spomínať na Kežmarok len ako na tvrdú robotu," dodala brigádnička.
Mladí ľudia z celého Slovenska počas svojho pobytu v Kežmarku zažili aj výlety po okolí a v odborných prednáškach sa dozvedeli o osudoch významných kežmarských rodov. "Tieto tábory sú super, na jednej strane pomôžeme dobrej veci, ale je to prínos aj pre nás. Myslím, že každý z nás sa sem hlási, lebo máme vzťah k histórii a mnohých z nás zaujíma nemecká kultúra," dodal brigádnik zo Žiliny.
Aj jeden z autorov projektu Slavomír Dzugas bol s prácou mladých brigádnikov spokojný. Sám je rodákom z Kežmarku, o to viac sa teší, že potomkovia karpatských Nemcov sa zaujímajú o "svoje" dejiny. "Samozrejme, ako Kežmarčan som hrdý na toto mesto, len je možno trochu na škodu, že nevie využiť svoj potenciál a dnes sa popri rýchlo sa rozvíjajúcom Poprade dostáva do úzadia," skonštatoval.
Priznal, že z kežmarských osobností minulosti sa nechal inšpirovať profesorom miestneho lýcea Alfrédom Grószom. "Bol to pedagóg, ktorý uprednostňoval názornú výuku, bol povestný, že so študentmi chodil na vychádzky do Tatier a tu ich učil mineralógii, botanike, zoológii. Cez vnímanie krás Tatier z nich vychovával aj dobrých ľudí," poznamenal Slavomír Dzugas. A po vzore kežmarského lyceálneho profesora mladých brigádnikov vzal do Tatier.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
