rokov venuje poézii.
"Modrý Peter bol vždy malým vydavateľstvom. Pri jednej príležitosti som povedal, že je to najpomalšie vydavateľstvo na Slovensku. Nevydávam každý rok desiatky kníh. Je to aj preto, že som nikdy nežil z vydávania. Venujem sa mu, lebo mám rád poéziu. Vydávanie ma napĺňa popri práci, ktorá mi poskytuje prostriedky na živobytie," hovorí Peter Milčák, básnik, prekladateľ, pedagóg, vydavateľ.
Keď v roku 1999 opustil Slovensko a odišiel pracovať do Kanady, mnohí si mysleli, že vydávaniu slovenskej poézie je koniec. Opak je pravdou. Počas viac ako trojročného pôsobenia v Toronte ani ako editor nezaháľal.
"Usilujem sa vydavateľstvo preniesť všade tam, kde práve pôsobím. Odchod do cudzieho sveta je najlepší prostriedok, ako sa dozvedieť niečo o sebe samom. Človek sa dostane do situácií, ktoré ešte nezažil, do prostredia, ktoré mu je neznáme. Čo som sa dozvedel o sebe? Asi to, že som schopný prežiť aj v podmienkach, ktoré nie sú veľmi priaznivé, aj keď to chce viac energie a úsilia," hodnotí s odstupom času.
Výsledkom úsilia v Kanade je vydanie štyroch zbierok európskej poézie v anglickom preklade. Vyšli výbery z poézie Ivana Laučíka, Jána Buzássyho, slovinského básnika Iztoka Osojnika a moravského autora Jána Skácela, ktorý umrel len pár dní pred nežnou revolúciou a dlhé roky nesmel publikovať. "Keď sme prezentovali Skácelovu knihu v Toronte, prišiel Jozef Škvorecký, ktorý vydal Jána Skácela vo svojom exilovom vydavateľstve 68 Publishers v Toronte. Bolo to v čase, keď bol Skácel v Čechách zakázaný. Škvorecký po úvodnom slove čítal zo svojho dávneho vydania Skácelovej zbierky Chyba broskví po česky a z knižky, ktorú som vydal, čítal tie isté básne po anglicky. Bola to pre mňa veľká česť," spomína P. Milčák.
Ako vraví, predaj a čítanosť poézie v Kanade je podobná tej na Slovensku. Zo zbierok sa predali len malé počty. "Rozprával som sa s viacerými vydavateľmi, kníhkupcami a distribútormi. Kanada má asi 30 miliónov obyvateľov a má približne toľko čitateľov poézie ako má naše päťmiliónové Slovensko. Z jednej knižky poézie sa tam predá priemerne 600 kusov, u nás je to o čosi menej, približne 400 kusov. V Kanade je mnoho emigrantov, ľudia buď vôbec nečítajú alebo ak áno, tak čítajú vo svojom rodnom jazyku. Poézia sa všade na svete číta veľmi málo. Je to v určitom zmysle elitná záležitosť. Elitná v tom, že vyžaduje od čitateľa isté dispozície, ktoré nemá každý. Ako hovorí Stanislav Rakús, nielen spisovateľom, ale aj čitateľom sa treba narodiť," vysvetľuje vydavateľ.
O čítanosti poézie na Slovensku najlepšie hovoria fakty. "Zbierka básní Petra Repku Karneval v kláštore, ktorú som vydal po návrate z Kanady, skončila v ankete týždenníka Domino Fórum Kniha roka na treťom mieste. Keď som sa s ňou vybral do bratislavských kníhkupectiev, predal som osem kusov. Ani ocenením sa predaj knihy dramaticky nezvýšil," hodnotí P. Milčák.
Už rok pôsobí ako pedagóg na Varšavskej univerzite, kde učí slovenský jazyk a literatúru. Aj počas pobytu v Poľsku pripravuje na vydanie ďalšie knihy. Potešiteľnou správou je, že medzi nimi bude aj jeho vlastná zbierka básní. P. Milčák hovorí o Modrom Petrovi ako o najpomalšom vydavateľstve na Slovensku.
To isté o ňom platí aj ako o autorovi - básne do tejto knižky vznikali rovných pätnásť rokov. Zvláštnosťou tejto zbierky je to, že vychádza bilingválne, v slovenčine aj v angličtine ako koprodukčné slovensko-kanadské vydanie. Momentálne sa dolaďujú preklady veršov. Ako budú znieť v slovenskom a ako v anglickom jazyku, to už čoskoro posúdia samotní čitatelia.
Autor: top
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
