Jozef Nižník (na snímke) so svojím švagrom odvážnu stávku - stavil sa o fľašu alkoholu, že zabehne košický maratón. O odvážnej stávke hovoríme preto, lebo J. Nižník nebol žiadnym vytrénovaným bežcom. Celá rodina ho odhovárala, že to bežný smrteľník nedokáže a že ho nakoniec bude odvážať sanitka.
"Nikdy som sa súťažne žiadnemu športu nevenoval, športoval som len rekreačne. V tom čase som mal 35 rokov, takže sa dá povedať, že organizmus už bol za zenitom. Poctivo som sa na to pripravoval, začal som hneď v januári. Spočiatku som zvládol prebehnúť štyri kilometre, to mi tak akurát stačilo (smiech). Po prvom mesiaci som zistil, že dokážem zniesť zvýšenú dávku. Nakoniec som zistil, že prebehnúť tridsať kilometrov nie je až taký problém," spomína na tréning spred 17 rokov.
V októbri stál na štarte spolu s ďalšími 1800 pretekármi vedľa dvojnásobného víťaza v behu z olympiády v Moskve a Montreale. "Vtedy som si povedal - čo ja tu robím s olympijským víťazom? No prebehol som to bez problémov a dosiahol som veľmi dobrý čas - 3 hodiny 14 minút, čo bolo na takého amatéra-začiatočníka úspech. Kopa ľudí od nás, z Prakoviec, sa prišla pozrieť, ako ma bude sanitka odvážať a ja som im hovoril, že im zo sanitky ešte zamávam," hovorí s úsmevom.
Skúsenosť z košického maratónu ovplyvnila ďalší život. Maratón odštartoval ďalšie aktivity - bežecké lyžovanie, turistiku, splavovanie, nasledovali ďalšie maratónske štarty. A nielen to. "Zistil som, že človek dokáže veľa, ak chce. Zišlo sa mi to nielen v športe. Do 89. roku som robil v ZŤS-ke, potom som bol prvým živnostníkom v obci a sebavedomie, ktoré som nadobudol pri maratóne, sa prenieslo do života. Vždy som si povedal - aspoň to skús. A keď už som začal, iná cesta nebola, len to dokončiť," prezrádza svoju životnú filozofiu.
Maratóny už J. Nižník nebeháva. Dnes ho skôr nájdete v telocvični pri futbalovej lopte. Okrem toho pravidelne chodí s turistami splavovať Dunajec. "Chodíme tam aj s deťmi každý rok na pár dní, je tam pokojná voda, aj keď v dolnom úseku to hádže a občas sa aj vykúpeme. Spíme pod stanmi, na bicykloch prejdeme okolo Červeného Kláštora a z poľskej strany sa vraciame späť. Je to dobrý relax pre duševne pracujúceho človeka," vraví J. Nižník. Ešte aj dnes, keď zavrie oči, vidí svoj prvý maratón, každý jeho detail. "Do smrti si ho zapamätám. Do života mi dal jednu skúsenosť - človek by si mal klásť vysoké ciele. Ak ich aj nedosiahne, predsa sa dostane ďalej. Nízky cieľ príde sám, aj bez námahy," uzatvára.
Autor: top
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
