adrenalínu a dobrodružstva je pre každého nadšenca motoristického športu nezameniteľným zážitkom, ktorý sa môže zopakovať aj tisíckrát, a nikdy nezovšednie. Jednoducho, nedá sa zanevrieť na niečo, čo je dôležité ako vzduch. Čo sa zakorení v duši malého chlapca a pretrvá, aj keď je už z chlapca muž...
Život Jána Poláčka z Popradu sa tiež točí okolo motoriek. Vďaka svojej náklonnosti k silným strojom sa dokonca ocitol i medzi pretekármi na majstrovstvách Slovenska. Na tom by nebolo nič zvláštne, lenže on sa tam dostal akosi nechtiac...
Kto by chcel byť motocrossovým šampiónom, mal by jazdiť odmalička. "To je šport otcov a synov. Otec musí byť prvý sponzor, ten, čo vedie k nejakým výsledkom. Jedine otec, tam neexistujú žiadni tréneri. Ja som sa k motorkám dostal neskoro. Mal som asi 22 rokov. A keď niekto začne tak neskoro, už to môže brať len ako hobby," realisticky zhodnotil J. Poláček.
Hobby - nehobby, majstrovstvá ho neminuli. Asi po dvoch rokoch oťukávania sa popradský motocrossový nadšenec odhodlal zmerať si sily s inými jazdcami. Lenže, kam ísť, keď amatérske preteky vtedy nik neorganizoval a všade sa jazdilo len profesionálne? Nezostávalo iné, len sa zaregistrovať v Slovenskej motocyklovej federácii a vykročiť, či skôr vyštartovať medzi "profíkov". "Hneď na prvých pretekoch som pochopil, o čom to je. Že treba najprv tvrdú prípravu a potom sa vybrať na preteky. Ja som na to nebol pripravený a musel som jazdiť hneď majstrovstvá, lebo nižšia kategória nebola," pousmial sa nad svojou prvou pretekárskou skúsenosťou mladý Popradčan.
V súčasnosti sú podmienky trošku iné. Problém s financovaním a zháňaním sponzorov sa nevyhol ani motoristickému športu. Nie každý si môže dovoliť vydať sa na dráhu profesionála, keď za sebou nemá dostatočne silnú základňu. A nie každý chce byť profesionálom. Rozširujú sa rady "amatérov" a úmerne s týmto trendom rastie aj počet regionálnych súťaží. Amatérske preteky sú, paradoxne, cieľom i Jána Poláčka. Aj keď nezvykne byť pravidlom, že niekto si to z radov profesionálov namieri do nižšej kategórie, popradský motocyklista v tomto prípade nevníma pozlátko prestíže. "Nie som profesionál. Na súťažiach som sa pohyboval vždy niekde v polovici. Špička je pre mňa nedostupná v tých podmienkach, ktoré mám. Mám svoju prácu a navyše, všetko si musím financovať z vlastných peňazí. A v mojom veku už nie je pravdepodobné, že sa budem zlepšovať. V popradskom okrese sme len dvaja, čo jazdíme profi súťaž, ale od budúceho roka sa už chceme venovať amatérskym súťažiam, aby sme si mohli zajazdiť s porovnateľnými súpermi a prípadne dosiahnuť aj nejaké výsledky," plánuje J. Poláček.
"Zákulisie" jeho záľuby sa však netočí len okolo súťaží. Aby všetko šlo ako po masle, treba myslieť na veľa vecí. Nezanedbateľná je fyzická kondícia, ktorú si "motorkovo" naladený mladík udržuje v posilňovni, na bicykli, či v bazéne. V zime si pridá ešte aj skialpinizmus. Druhou stranou mince je motorka, ktorá tiež vyžaduje "opateru". Pre J. Poláčka to nie je problém, veď okolo motoriek sa točí aj v práci. "Každý jazdec musí byť v podstate športovec, mechanik aj manažér v jednej osobe. Aj s motorkou si treba rozumieť. Pre mňa je to prirodzená vec sadnúť si na hocijakú motorku a ísť. Každý rok mám inú, no nikdy sa mi nepodarí kúpiť si novú. Profesionáli majú minimálne dve motorky na sezónu, ja si zoženiem len nejakú zánovnú, ktorú potom predám a tak to ide stále dokola."
Motoristický šport je presýtený i adrenalínom. Zo všetkých manévrov na hranici možností, ktoré musí jazdec s motorkou zvládnuť na hrboľatej, prašnej či blatistej trati, má Ján Poláček najradšej skoky. Krátky let vzduchom meraný zlomkami sekúnd, keď sa nutnosť udržania bezpečnosti mieša s pocitom beztiaže. Ani adrenalín a nebezpečenstvo ho však od lásky k motorkám neodradia. "Keď som začal, myslel som, že ma to možno prejde. Ale tým, že aj moja práca sa týka motoriek, tak je to pre mňa celý môj život. Mám aj veľa známych, ktorí sa tomu venujú. Je to trošku iná kategória ľudí, ktorí aj trošku inak rozmýšľajú. Pre nich nie je dôležité, či budú mať najdrahšie auto, alebo či budú bývať vo veľkom dome. Hlavné je to, že sa snažia, aby v tomto športe dosiahli nejaký pekný výsledok. Každý motorkár povie, že je to životný štýl. A pre mňa to znamená presne to isté. Keď budem mať niekedy syna, určite ho budem k tomu viesť," dodal J. Poláček. Zapamätajte si to meno. Možno ho v budúcnosti ešte začujete...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
