majitelia si môžu vymeniť skúsenosti.
"Odborne sa tomu povie oprava pomôcky, pretože keď pes istý čas nevykonáva nejaký povel, tak ho zabudne. Končí sa majstrovstvami Slovenska vo výkone vodiacich psov. Zaviedli sme aj medzinárodné majstrovstvá, na ktorých sa väčšinou zúčastňujú Česi a Maďari. Je to hlavne veľká propagácia týchto psov a ich schopností. Preto sa stretávame každý rok v inom meste, aby sme ich všade ukázali a ľudia vedeli, že takáto pomoc pre nevidiacich existuje a nebrali ich ako psov ale sprievodcov," povedala trénerka a rozhodkyňa Katarína Frišlovičová.
Tentokrát si pre svoje stretnutie vybrali Prešov. V sobotu vyvrcholilo spomínanými majstrovstvami, ktoré prebiehali priamo v centre mesta.
Na Slovensku je okolo 120 držiteľov vodiacich psov. Čo sa týka vhodných plemien na takýto výcvik, musí to byť predovšetkým primerane veľké, s vhodnou srsťou a dobrou povahou. Najčastejšie propagovaný je labradorský retriever, vhodný je aj nemecký a ďalšie ovčiaky, kólie. Takisto kríženec labradorského a zlatého retrievera. Každý vodiaci pes je cvičený podľa výcvikového poriadku, to znamená, že všetky psy vedia rovnaké cviky. "Do roka sa šteňa vychováva ako každé iné. Potom ho preberá tréner a výcvik trvá priemerne pol roka. Najprv sa cviky skúšajú na vidiaco, potom si tréner nasadí nepriehľadné okuliare a všetko musí odchodiť so psom bez zrakovej kontroly, to znamená na slepo. Za ním chodí iný tréner, ktorý všetko kontroluje."
Vodiaci pes vyhľadáva dvere, schody, chodník, označuje jeho začiatok a koniec, odbočuje vpravo, vľavo, chodí po eskalátoroch. Najdôležitešie však je, že obchádza pevné a pohyblivé prekážky. "Pes sa dá naučiť podľa špecifických potrieb klienta napríklad na vyhľadanie zastávky, telefónnej búdky či poštovej schránky." Na Slovensku funguje stredisko výcviku vodiacich psov už desať rokov. Zatiaľ ich cvičia iba v Bratislave, keďže je to najrušnejšie mesto a sú tam všetky možné podnety a prekážky. "Vodiaci pes nie je počítač, ktorému poviem, že idem do obchodu a on ma tam zavedie. Nevidiaci musí poznať trasu a psa po nej posiela."
Svoju žiadosť o takéhoto psa nevidiaci adresujú na Úniu nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Potom absolvujú školenie práce a starostlivosti o psa.
"Cena vodiaceho psa sa u nás momentálne pohybuje okolo 130-tisíc korún. Túto sumu uhrádza odbor sociálnych vecí. Finančná spoluúčasť nevidiaceho závisí od toho či má dvojnásobok životného minima. To platí v prípade, že zarába a poberá aj dôchodok. Vtedy jednorázovo zaplatí päť percent čo je okolo šesť tisíc korún."
Nevidiaci dostávajú mesačný príspevok na jeho výživu vo výške 1200 Sk. Ročne je okolo päť nových žiadateľov a ďalším psov vymieňajú. Desaťročný pes je podľa Frišlovičovej už starý a opotrebovaný.
"Tonyho mám tretí rok, ale s vodiacim psom už chodím sedem rokov. Je to veľká pomoc. Bez neho by som bol nútený stále niekoho žiadať o doprovod. Teraz som sebestačný. Aj do Prešova som prišiel sám vlakom z Banskej Bystrice." povedal Štefan Belík.
Zaujímalo nás, či Tonymu nespôsobuje problém nové prostredie. "Povedal by som, že reagoval ešte lepšie, pretože, keď chodí po známych trasách, ktoré pozná, už ho to veľmi nebaví. Bolo to cítiť, že sa mu nové prostredie páči."
Problémy Š. Belíkovi skôr spôsobuje neohľaduplnosť vodičov. "Cítim dosť často ľahostajnosť voči bielej palici. Niekoľkokrát sa mi stalo, že na priechode pre chodcov prešlo auto tesne predo mnou alebo za mnou." Na svojho psa sa dokáže však úplne spoľahnúť. "Keby som to nedokázal, nemohol by som nikde chodiť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
