inštitúcie žijú z verejných peňazí. A majú nimi v tomto čase šetriť, a nie plytvať. Nie všade sa verejné obstarávanie využíva efektívne.
"Školstvo plače, že nemá peniaze na nič. No minimálne pri ovocí a zelenine sa do škôl dodáva po známostiach... Obrovské peniaze sa strácajú. Namiesto toho, aby školy nakupovali priamo vo veľkoskladoch, nakupujú tam predajcovia. Človek, ktorý ani nepredáva zeleninu, alebo má len niekde stánok, zásobuje celé školy," povedal nám človek z brandže, ktorý nechcel byť menovaný. Podľa jeho slov majú dodávatelia na maržiach obrovské zárobky, niekedy vraj majú dodávky aj o sto percent predražené v porovnaní s cenou na trhu. "Ako mohlo ísť hore stravné, keď minimálne ceny zeleniny išli po vstupe do Európskej únie a zrušení ciel dole?"
Pri získaní zákazky vraj rozhodujú známosti: "Výberové konania sa robia tak, že dodávateľ donesie dva iné ponukové listy s vyššou cenou než má on, a tým pádom môže v pokoji dodávať." Odhadol, že na tomto princípe funguje 70 percent škôl.
Z dodávok ovocia a zeleniny pre školy a ďalšie inštitúcie narábajúce s verejnými zdrojmi je podľa nášho zdroja lukratívny biznis. "Dovolím si tvrdiť, že polovicu všetkých materských a základných škôl zásobujú stánkari," tvrdí obchodník so zeleninou a dodáva: "Na stredne veľkej škole sa dá mesačne zarobiť 40- až 50-tisíc na ovocí a zelenine na rozdiele medzi cenou dodávky a cenou vo veľkosklade. Ročne niekto zarobí 400- až 500-tisíc korún a bez akéhokoľvek rizika."
Vedúci odboru školstva a telesnej kultúry Mestského úradu v Prešove Pavol Feňuš pre Korzár konštatoval, že otázku dodávateľov tovarov a služieb považuje za mimoriadne dôležitú. "Keďže je náročné, aby vôbec školské jedálne prežili, išli sme s cenami za obed hore o jednu až dve koruny. Je nevyhnutné, aby jedálne ceny dodávok ustrážili. Vyzývame ich k tomu, aby kupovali za najlacnejšie ceny na trhu," hovorí P. Feňuš. "Zatiaľ nemáme spätnú väzbu v tom zmysle, že tomu tak nie je. Rodičia sa nesťažujú na stravovanie a do stravnej jednotky sa školské jedálne zmestia." Odbor školstva nemal v tomto roku ani jednu oficiálnu či neoficiálnu sťažnosť na dodávky zeleniny a ovocia. V minulom školskom roku riešil jedno podozrenie tohto charakteru. "Pre mňa je rozhodujúci rodič, či je spokojný so stravovaním. Imidž školy dotvára aj školská jedáleň," konštatuje vedúci odboru a zdôrazňuje, že pri materských školách bez právnej subjektivity i základných (s právnou subjektivitou) sa robí verejné obstarávanie v zmysle zákona. Navyše, existuje snaha pružne reagovať na vývoj cien a to tým, že sa nepodpisujú zmluvy s dodávateľmi na jeden rok, ale na polrok, a tiež môžu byť diferencované podľa jednotlivých komodít. Teda ak má jeden dodávateľ trebárs lacnejšie zemiaky a druhý jablká, môže škola brať lacné zemiaky od jedného a lacné jablká od druhého dodávateľa.
Ako ďalej konštatuje P. Feňuš, na školské jedálne je v rámci originálnych kompetencií nedostatok financií. Preto sa dbá nielen na lacné dodávky tovarov, realizované podľa ponukových listov, ale dokonca treba znižovať aj stavy pracovníkov. K téme predražovania zeleniny Pavol Feňuš dodal: "Ak by sme mali takéto informácie, že by vedúca školskej jedálne nakupovala predražený tovar, išlo by o hrubé porušenie pracovnej disciplíny a riešili by sme to."
Problém, na ktorý sme boli upozornení, sa týka aj stredných škôl, ktoré spadajú pod vyšší územný celok. My sme však tento raz oslovili základné školy, so súhlasom vedúceho odboru. Chceli sme si overiť, či je vôbec možné, aby boli rozdiely medzi cenou rovnakých komodít na rôznych školách skutočne výrazné. Pozorovali sme komodity a ich jednotkové ceny na školách (väčšina nám údaje bez problémov poskytla, niektoré sa ospravedlnili, že vedúca jedálne už čerpá dovolenku, našli sa aj také, ktoré vôbec nereagovali). Pripomíname, že zistené údaje nedokazujú zlé hospodárenie školy. Naviac môžu skresľovať (napríklad mohlo ísť o minimálnu dodávku, alebo združenú dodávku, kde bola lacnejšia iná komodita a podobne), ale môžu aspoň ilustrovať daný stav - nič viac, nič menej. Zistili sme jednotkové ceny jednotlivých druhov ovocia a zeleniny za jún 2004 a porovnali s vtedajšou cenou z veľkoskladu. Ceny sú bez DPH. Všetky zistené základné školy v Prešove realizovali dodávky paradajok. Prišli im v cene od 25 do 35,70 koruny za kilogram, čo je výhodná cena, keďže vo veľkosklade stáli 35 Sk. Väčšie rozdiely boli pri paprikách, tam však išlo o rôzne typy. Výrazné rozdiely sa ukázali pri dodávkach karfiolu a starých zemiakov. Kým veľkosklad núkal kus karfiolu za 14 korún a kilo zemiakov za 6,50 Sk, škola kupovala karfiol za 34,51 Sk a ďalšia zo škôl brala zemiaky po 12,97 Sk. V tomto prípade išlo o stopercentné predraženie. Takýto rabat bol aj pri póre (týkal sa jednej školy). Mierne vyššie sumy, ale nie markantné, v porovnaní s cenou z veľkoskladu boli aj pri často nakupovaných komoditách mrkve a cibuli, pri jablkách rozdiel dosiahol výšku až 60 percent.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
