V Poprade sa určite budú stavať aj nájomné byty
V Tatranskom denníku Korzár 5. 6. vyšiel článok Olivera Ondráša "Byty na Juhu IV budú možno len pre tých, čo na ne budú mať". O niekoľko týždňov na to v prílohe denníka Korzár SPIŠ z 29. júna vyšiel ďalší článok Olivera Ondráša v rubrike Na margo "Pre koho sa budú v Poprade stavať nové byty?" Pánovi Ondrášovi som ako poslanec Mestského zastupiteľstva v Poprade a predseda sociálnej a bytovej komisie poskytol v rozhovore informácie o bytovej problematike v meste Poprad, na ktoré má zo zákona právo. Tiež aj vlastné názory na riešenie bytovej otázky. Pán Ondráš ma však zabudol informovať, že pripravuje článok, ktorý bude súborom rôznych textov a informácií aj z iných zdrojov a ktorý bol v konečnom vyznení o niečom inom, než rozhovor, ktorý som pánovi Ondrášovi poskytol.
Napriek tom, že dobre vie, aká je problematika bytov a bývania zložitá, jeho články zostali iba kdesi na povrchu. Na škodu veci iba konštatujú, že v Poprade sa "v podstate nič nerozhýbalo". Pán Ondráš v nich nie je ani poriadnym kritikom. Pretože pokiaľ by ním bol, určite by v prvom rade skritizoval štát a jeho bytovú politiku. Štát, ktorý prehodil horúci zemiak na bedrá samosprávy a tých, ktorí si napriek maximálnej snahe nevedia a nemôžu sami pomôcť. Tvorcovia štátnej bytovej politiky by sa mali trochu ohliadnuť do minulosti (a vôbec nie komunistickej aby ma niekto neobvinil z nostalgie za dobou, kedy sa stavali desaťtisíce bytov), do doby po 1. svetovej vojne a poučiť sa, ako sa riešila bytová otázka v dvadsiatych rokoch 20. storočia v povojnovom Československu (iba na margo my už tiež viac ako desaťročie žijeme v kapitalizme).
Na rozdiel od pána Ondráša si myslím, že v Poprade sa konečne niečo rozhýbalo. A rozhýbalo pozitívne. To, že sa v mestskom rozpočte zaviazali finančné prostriedky, ktoré budú slúžiť na prípravu výstavby bytov a podčiarkujem aj nájomných, je dobrým východiskom pre vypracovanie komplexnej koncepcie bytovej výstavby v meste Poprad. Takáto koncepcia, zodpovedajúca zmenenej situácii i legislatíve a s nadväzujúcimi konkrétnymi projektmi je nevyhnutným predpokladom pre jasné dofinancovanie potrieb i možností mesta riešiť bytovú situáciu občanov. Tu vzniká priestor pre kolektívny rozum, pre čo najširšie sa zapojenia odborníkov, občianskych združení, mimovládnych organizácií i samotných občanov mesta, aby výsledkom práce nebola nerealizovateľná utópia, ale produkt zahŕňajúci všetky možnosti, ako posunúť veci ďalej. Kde nájsť zdroje financovania výstavby nájomných bytov aj z iných než štátnych a mestských prostriedkov. Preto je potrebné rozvinúť k tejto téme širokú odbornú diskusiu aj po korektným novinárskym monitoringom. Potom už snáď nebude dochádzať k jednoznačným súdom, ktoré vychádzajú skôr z osobnej antipatie, než z dôkladnej analýzy. Zmysluplná kritika je dôležitá ako regulatív správania sa a konania. Samoúčelná kritika vyvoláva nič neriešiace osobné spory.
Spoločným menovateľom všetkých, ktorým záleží na meste Poprad by mala byť spolupráca a profesionalita či už ide o verejných činiteľov alebo novinárov. Nič viac, nič menej. Dúfam, že väčšina z nás, nech už stojíme na ktorejkoľvek strane, má záujem i snahu pomáhať občanom mesta k lepšiemu životu bez zištných úmyslov. Je načase, aby témy dôležité pre nás všetkých prestali byť predmetom politikárčenia a zbytočných úderov pod pás.
Milan Antaš, Poprad
U nás už niet bariér
Základná škola Ulica mládeže v Poprade v svojom bezbariérovom prostredí už deväť rokov integruje štyridsať telesne postihnutých detí so zdravými. Niet tu bariér hmotných, ani bariér v srdciach sú naše a so zdravými sa zžívajú bez problémov.
Projekt integrácie si vyžaduje nemálo financií a ľudí, ochotných pomáhať telesne postihnutým deťom. To podnietilo vznik Občianskeho združenia pre telesne postihnuté deti v okrese Poprad. Vďaka združeniu vznikla v budove školy moderná rehabilitačná miestnosť, v ktorej deti pod dohľadom rehabilitačnej a zdravotnej sestry absolvujú rôzne cvičenia a procedúry, konzultované s odborným lekárom. Na integrácii žiakov sa podieľa tím pedagógov, špeciálnych pedagógov a asistentov učiteľa.
Občianske združenie prišlo aj s myšlienkou zorganizovať 1. ročník paralympiády, vedenie školy Ulica mládeže ju podporilo a tak sa v júni mohlo v Poprade stretnúť takmer 150 detí z jedenástich škôl Slovenska. Kultúrny program v predvečer súťaží bol prehliadkou spevu, tancov, vtipného slova, o burácajúci potlesk sa zaslúžili aj žiaci, integrovaní v škole spolu so zdravými, ale aj osobnosti zvučných mien. V ďalší deň sa už začalo vážne súťaženie, deti plávali, behali na 50 metrov, zvládli prekážkovú dráhu, štafetu 4 x 50 metrov, hod loptičkou, lukostreľbu, stolný tenis aj kolky. Súťaže boli plné napätia, ale aj výkrikov radosti, či sklamania. Každý sa mohol presvedčiť, že telesne postihnuté deti veľa chcú a veľa tiež dokážu. Na záver nechýbali diplomy, medaily, gratulácie, potlesk a dlhý rad detí so šťastnými úsmevmi. A o to práve šlo. Zažiť radosť tých drobcov, urobiť ich šťastnými. Podarilo sa.
Jozefína Pekarčíková, Poprad
Autor: Kino Iskra
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
