kamene, aby sa vďaka ich váhe dostal pod hladinu skôr a vydržal tam dlhšie s dychom. Dnes je inštruktorom potápania v medzinárodnom systéme CMAS a vo vlastnej potápačskej škole v Spišskej Novej Vsi zaúča do tajov tohto športu ďalších záujemcov. Výdatne mu pritom pomáha dcéra Veronika. Kto sa hlási do školy potápania?
"Väčšinou ide o tri skupiny záujemcov. Prvou sú ľudia, ktorí sa chystajú na exotickú dovolenku, napríklad do Egypta, kde je krásne potápanie a nechcú prísť o možnosť nazrieť aj pod vodnú hladinu. Tak sa rozhodnú, že si spravia kurz. Druhou skupinou sú mladí ľudia, ktorí vyhľadávajú dobrodružstvo a do tretej kategórie patria starší ľudia, ktorí sa už venovali nejakému športu a hľadajú nové možnosti," vysvetľuje Veronika Slivková. Kurz sa skladá z troch častí- začína teoretickou prípravou v učebni, nasleduje výcvik v plaveckom bazéne a potom vo voľnej vode. Najbližšie sú Dedinky, chodí sa aj do Ružomberku alebo do Tornale. Po troch až štyroch lekciách v bazéne a minimálne dvoch-troch lekciách vo voľnej vode nasledujú skúšky.
Absolventi školy získajú medzinárodný certifikát, ktorý platí v potápačských centrách kdekoľvek na svete. Výcvik sa dá zvládnuť aj za tri víkendy, ale ako dodáva V. Slivková, je to individuálne. "Niekomu trvá dlhšie, kým sa spriatelí s vodou. Iné je to s ľuďmi, ktorí už predtým robili vodné športy - je to na nich okamžite vidieť. Iní majú pred vodou rešpekt alebo majú zvláštny pocit z toho, že musia dýchať výlučne ústami. Je tiež rozdiel potápať sa v bazéne, kde človek vidí z jedného konca na druhý a vo voľnej vode, kde je viditeľnosť niekedy len pol metra alebo meter," hovorí o možných úskaliach.
Oliver Krajňák ako skúsený inštruktor tvrdí, že potápať sa môže každý, ak samozrejme, nemá vážne zdravotné problémy alebo psychické zábrany. Počas svojho pôsobenia zažil len dvoch ľudí, ktorým potápanie namiesto radosti prinášalo stres. "Pri každom ponorení do vody bolo vidieť, že sú v strese a zrýchlil sa im tep. Namiesto potápania som im odporučil prechádzky po pláži," spomína O. Krajňák. S dcérou Veronikou sa potápali vo vodách v rôznych kútoch sveta - v Egypte, Karibiku, pri americkom pobreží, v Červenom mori, v Indickom oceáne, v Thajsku. Ktoré more ho ešte láka?
"Veľká koralová bariéra v Austrálii; tam by som sa raz chcel potápať. Chcel by som zažiť to, čo sa nedá naprogramovať napr. stretnutie s bielym žralokom. Človek sa môže ponárať na jedno miesto aj desaťkrát a nemusí ho stretnúť. Chcel by som mať šťastie a ocitnúť sa medzi mantami a veľrybami. Delfíny som už zažil, je to vysoká inteligencia vo vodnom svete a jediný tvor, ktorý neprejaví strach z človeka; všetky ostatné tvory sa človeka boja," vraví človek, ktorý o sebe tvrdí, že vo vode nie je votrelcom: "Zžil som sa ňou natoľko, že som jej súčasťou."
Pán Krajňák sa pod vodnú hladinu ponáral spočiatku s fotoaparátom v ruke, dnes si so sebou okrem potápačského výstroja berie kameru. Fotenie pred časom prenechal dcére Veronike. Tá fotí pod vodou už ôsmy rok. Čo ju na tom fascinuje? "Pre mňa je to úplne iný svet- farebnejší a pokojnejší, je tam nedotknutá príroda v oveľa väčšej pestrosti zastúpenia živočíšnych druhov ako na povrchu, rozmanitosť krásnych farieb, ktoré nemáte šancu vidieť nikde inde," hovorí fotografka. Čo sa im podarilo zachytiť na fotografiách či videu pod hladinou, môžu záujemcovia vidieť v Múzeu Spiša v Spišskej Novej Vsi na výstave Potápanie včera a dnes do polovice augusta.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
