invalidný dôchodca túži vrátiť na rodný Spiš. Po krátkej chvíli rozhovoru je pozornému poslucháčovi jasné, že stretol zaujímavého človeka. A nielen preto, že pán Elemír ako prvý človek na svete v roku 1982 skočil s amputovanou nohou padákom. Ale poďme po poriadku. Ako mládenec dostal povolávací rozkaz do Mílovic, mestečka 40 kilometrov vzdialeného od Prahy. Absolvoval poddôstojnícku školu a ako výsadkár skákal s prieskumníkmi. Občas ho bolo vidieť aj na kolínskom letisku skákať s civilnými parašutistami. Padák a pocity, ktoré vďaka nemu po zoskoku z lietadla zažíval, mu učarovali. Mladík stretol svoju prvú lásku Květu, robili si plány do budúcnosti. Prekazil ich jeden okamih.
"O piatej mi končila služba a mal som sa stretnúť s Květou. Naskakoval som do vlaku a odrezalo mi pravú nohu nad kolenom," spomína pán Haban na chvíľu, ktorá mu ako 22-ročnému mladému mužovi zmenila život. Nasledovala chirurgická amputácia, tri týždne na pooperačnej izbe a ďalšie týždne na nemocničnom lôžku. "Z okna som videl letisko a parašutistov, ako skáču. Ťažko sa mi o tom hovorí aj dnes, čo som cítil. Jeden pán mi vtedy priniesol článok o americkom horolezcovi bez nohy, ktorý vo švajčiarskych Alpách s pomocou kamarátov zdolal päťtisícovku. Vtedy som si povedal - ja ešte raz v živote skočím padákom," hovorí pán Haban. Ošetrujúci chirurg Adam Mizinger ho v jeho zámere podporil. "Povedal mi - pracuj na sebe, cvič a jedz, ja ti pomôžem. Zohnal mi činky a ja som sa pustil do práce. Na letisku v Kladne som s protézou skákal zo štvormetrového mostíka, robil som kotrmelce," opisuje úsilie, ktoré sa mu napokon vyplatilo.
Bol september 1982. Podplukovník Karel Plzák, u ktorého Elemír slúžil ako výsadkár, mu umožnil skočiť z vojenského lietadla. Len vojaci si vedia predstaviť riziko, ktoré na seba aktéri tohto zoskoku vzali - ak by sa zistilo, že umožnili jednonohému invalidovi skočiť načierno, mali by po vojenskej kariére. Napriek tomu lietadlo s Elemírom Habanom a jeho kamarátom Jindrom Kubíkom vyletelo do výšky 1200 metrov.
"Drkotal som zubami, bol som už vo dverách. Jindra mi hovorí - nevidím na zem, je hmla. Vysadil ma medzi roztrhané mraky. Keď som skočil, strach zmizol. Vo výške asi 400 metrov som zbadal gazík s kamarátmi, išiel po poľnej ceste a blikal. Protézu som mal priviazanú o zdravú nohu, pokrčil som ju a urobil kotrmelec. Dopadol som, ústa plné hliny a dvihol som ruku ako znamenie pre pilota, že mi nič nie je. Plakal som a smial sa zároveň. Znovu som sa narodil a život ma opäť začal baviť," rozpráva človek s amputovanou nohou, ktorý ako prvý na svete skočil z lietadla na padáku.
Po roku mu kamaráti dovolili zoskok zopakovať. Ako vraví, prišli ďalšie zoskoky a aj problémy. Odvysielala to vtedajšia televízia v Aktualitách a začal sa o neho zaujímať národný výbor aj ministerstvo vnútra. Vyšetrovali, kto dovolil Habanovi skákať. Na toto obdobie nerád spomína. Ako invalid dostával dôchodok 400 korún československých a z toho žil spolu s manželkou a tromi deťmi. Dodnes býva v Ústí nad Labem, ale ako vraví,
Slovák bez titulu tam nemá na ružiach ustlané. Aj preto rozmýšľa o návrate domov. "Hľadám malý domček, ktorý by som opravil, som vyučený murár, viem robiť aj s drevom," predstavuje si miesto, kde by sa chcel usadiť s manželkou Marcelou. Jeho plány tým ani zďaleka nekončia. Zoskoky ho stále lákajú. "Naposledy som na zem skočil v roku 1993, ale mám sľúbený ešte jeden zoskok do vody," teší sa muž, ktorý prekonal svoj handikep.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
