vdýchnuť život"
Michaela BREZINOVÁ
Obrázky mladého Popradčana Ladislava Novotného sú magicky pôsobivé, čarovne príťažlivé. Vidíte pár a máte chuť vidieť ďalšie. Dúhová farebnosť prebúdza zvedavosť a vyvoláva obdiv nad krehkosťou a jedinečnosťou pretvorenej reality. No vôbec to tak nemuselo byť...
Ladislav sa zo začiatku venoval všetkému možnému, len maľovaniu akosi nie. Vlastne, trošku aj áno, ale vždy len v rámci relaxu. Najskôr bol dôležitejší hokej v popradskej hokejovej škole, potom v jeho duši viac rezonovala túžba stať sa novinárom. Aj práca grafika v popradskej televízii bola akosi dôležitejšia. Od hokeja ho "odstavil" úraz, žurnalistika tiež nevyšla. Až keď sa ako zamestnanec istého grafického štúdia porovnal s kolegami, uvedomil si, že práve toto mu ide najlepšie. Všetko sa odrazu zmenilo a na päť rokov sa jeho hlavným "zamestnaním" stalo štúdium výtvarného umenia na Prešovskej univerzite. "Až tam som sa naučil maľovať. Vedel som kresliť, ale nemal som ani šajnu o umení. Tých päť rokov mi dalo veľmi veľa, čo sa týka maliarskeho myslenia a cítenia," priznal L. Novotný. Nepriamo sa tak vyplnili slová učiteľky z materskej škôlky, ktorá nešetrila slovami chvály nad jeho škôlkárskymi výtvormi. Možno práve táto pochvala sa zakorenila v jeho detskej dušičke a ako bumerang sa mu vrátila v dospelosti. Umenie sa stalo dominantou v jeho živote.
Maľovanie ako také však nestačilo. Umelecké cítenie mladého muža sa čoraz viac orientovalo na grafiku. Už počas vysokoškolského štúdia mu učarovali možnosti umeleckej realizácie pomocou počítača a diplomová práca bola dôkazom, že jeho voľba nebola zlá. "Vždy som chcel skĺbiť grafickú činnosť, ktorá je často veľmi remeselná, s tým umeleckým. Technika a maľovanie podľa mňa idú dokopy a vždy to tak bolo. Ináč by to ani nešlo. Kreslenie sa dá naučiť. Ale samotné umelecké podanie musí mať človek v srdci. Kreslenie je vecou tréningu, ale niečo iné je dodať obrazu niečo špecifické, čo mu vdýchne život," tvrdí nadaný grafik.
V jeho doterajšej tvorbe výrazne dominujú portréty. Sú vraj komerčne najvýhodnejšie. Ale o to vlastne nejde. Veď aj do takéhoto realistického poňatia skutočnosti sa dá zakomponovať ono umelecké špecifikum. "Nemôžem povedať, že by som bol realisticky orientovaný vo vzťahu k výtvarnému umeniu. To robí fotografia. Ja každé svoje dielo, aj keď je trebárs na objednávku, prispôsobujem sebe. Možno sa to nezdá, ale je to tak. Podľa nálady nerobím nikdy. Ja večne hľadám niečo nové. Vždy je v tom istý bádateľský zámer, naučiť sa niečo, vyskúšať to a najmä pochopiť, o čom to je. Sú dva typy umelcov. Tí lyrickejší, ktorí maľujú svoje krásne duševné vyznania a tí, ktorí experimentujú. Ja som skôr ten druhý typ, ale nedá sa vylúčiť ani čosi z toho prvého," zauvažoval mladý Popradčan.
V grafike teda našiel to, čo mu najviac vyhovuje. Teraz vyjadruje svoje názory na svet aj prostredníctvom umeleckého rukopisu spojeného s modernou technikou. Už nezáleží na tom, čo bude v živote robiť. Svetlý bod si už našiel. "Uvedomil som si, že grafika je moja srdcovka, ktorá ma vždy bude držať nad vecou..."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
