Lukáč už viackrát zverejnil, aj v Korzári, presnú prognózu povodní, respektíve sucha. Hoci tento rok by mal byť relatívne pokojný, hrozba povodní ako taká zažehnaná nie je.
Lesoochranári už roky bojujú za obmedzenie či zastavenie ťažby v slovenských lesoch, najmä čo sa týka holorubov. Hlavným argumentom je práve vodozádržná schopnosť lesov. Ešte v roku 1992 uverejnil Lukáč článok o povodniach, ktoré majú prísť v júni 1998. Ich následky sú už dnes známe. Odhad sa vyplnil aj pri suchu v roku 2002. Podľa LZ VLK prichádza v letnom období takzvaný piaty a šiesty európsky monzún s ochladením a zrážkami. Vtedy sa vytvárajú najvhodnejšie podmienky pre povodne. Ide o takzvanú meteorologickú singularitu, čiže pravidelnú výchylku z priemerného rázu počasia. Jej veľkosť podľa Lukáča kolíše v dvadsaťročných cykloch v závislosti na zmenách geomagnetického poľa. To je zase ovplyvnené slnečnou činnosťou. Prvé štyri roky cyklu sú zrážky výraznejšie a zvyšuje sa pravdepodobnosť povodní, pokiaľ je krajina zničená. Po roku 2000 prišlo podľa Lukáča, ako sa vtedy vyjadril pre Korzár, suché obdobie. Prvú, miernejšiu vlnu povodní, očakáva okolo roku 2008, extrémne zrážky majú prísť v roku 2016. Náčelník LZ VLK obviňuje vládu, že napriek všetkým známym faktom ignoruje hrozby povodní, a to najmä nezodpovednou starostlivosťou o lesy. "Na Slovensku vládne na tému lesov niekoľko mýtov. Najúspešnejšími sú mýty o Slovensku ako krajine lesov, o nesmiernej rozlohe chránených lesov, ale i o neškodnosti holorubov a zanedbateľnom vplyve lesov na povodne či sucho v krajine," uviedol pre Korzár šéf "vlkov".
Podľa jeho slov sú lesy na Zemi už 350 miliónov rokov a ich vodozádržná schopnosť je preukázateľná. "Alfou a omegou pri zadržiavaní zrážok je kvalita lesa ako zložitého systému, nie rozloha, ktorú pokrývajú stromy. Stromy totiž predstavujú síce najviditeľnejšiu, ale predsa len veľmi malú časť tohoto systému. V rovnakých fyzikálnych podmienkach pre odtok, vplyv lesa na tento odtok závisí na druhovej skladbe, štruktúre, veku lesných porastov, prirodzenosti ekosystému a mnohých ďalších parametroch. Lesnatosť povodia nám nehovorí takmer nič o hydrických vlastnostiach lesa. Povodne môžu vznikať pôsobením dlhotrvajúcich dažďov alebo prívalových zrážok v malých alebo rozľahlých povodiach. Vo všetkých prípadoch je les v našich podmienkach najprirodzenejším prostriedkom na zadržanie vody. Najdôležitejšou úlohou pri ochrane pred povodňami je totiž zabrániť povrchovému odtoku alebo ho aspoň minimalizovať," povedal J. Lukáč, ktorý štátnu politiku hospodárenia s lesmi označuje ako ekologický marxizmus: "Viera v schopnosti centrálneho riadenia je v našej spoločnosti hlboko zakorenená. Ekologický marxizmus, hlásajúci možnosti technických náprav chýb, ktorých sa dopustili minulé generácie na lesoch v podobnom svätom nadšení, ako keď boľševici dobýjali Zimný palác, je ale rovnako ako skutočný marxizmus cestou do pekla. Rovnako ako centrálne plánovanie socialistickej veľkovýroby vedie aj centrálne plánovanie Prírody k nedostatku. A navyše nie sme tvorcovia, nemáme plány a sklady náhradných súčiastok."
Ako dodal, štátni úradníci sa vyhovárajú na globálne klimatické zmeny, aby si "mohli rozdeľovať nezmyselné dotácie a plniť si korupčné vrecká za udeľovanie výnimiek či zákazov".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
