už jeho štvrtá výtvarná prezentácia, väčšinou experimentálnych malieb, ktoré sám nazval "rýchla hra so ženským telom, plná úcty". Prvýkrát vystavoval ako 12-ročný v Mestskom kultúrnom stredisku v Sabinove. Po absolvovaní Strednej školy úžitkového výtvarníctva v Košiciach a súkromnom štúdiu u akademického sochára Dušana Pončáka v Prešove, dnes 19-ročný Sabinovčan študuje na School of Visual Arts v Sydney. Zároveň navštevuje súkromnú školu austrálskeho sochára Tom Bass Sculpture School v Sydney. Zameriava sa na figurálnu maľbu, komorné a monumentálne sochárstvo, grafický dizajn, 3D virtuálnej reality a internetu a má za sebou aj niekoľko krátkych umeleckých filmov. Diela opisuje básňami a používa pseudonym Dakapu.
"Výtvarný talent sme u Juraja pobadali už v detstve. Mal asi 4 - 5 rokov, keď začal kresliť karikatúry. Boli to dokonalé kresby, ktoré sa smiali a o niečom hovorili. Vedel vyjadriť aj svoju chorobu kresbou. Bol to panáčik, ktorý dookola akoby horel. Keďže bol alergik, nemohol chodiť často do prírody a možno aj preto sa doma bavil kreslením. Vyberal si ľudí z rôznych oblastí, aj z politiky, nakreslil napríklad Mečiara, všetko len čierno-bielo. Ja som tie kresbičky postupne odkladala," spomína Jurajova mama Jozefína Andraščíková. Ešte pred základnou školou malého umelca prihlásila na výtvarný krúžok, ale vydržal tam iba necelé dva roky: "Chcel robiť úplne iné veci. Prijali ho bez skúšok. Učiteľ, ktorý videl jeho veci, povedal, že je to talent, aký sa rodí raz za desať rokov. A že ho ani nemá čo naučiť. Samozrejme, nebola to pravda. Bolo potrebné ho mnohému naučiť."
Na osemročnom gymnáziu sa popri karikatúrach začal venovať aj počítačovej grafike. Vtedy urobila pani Jozefína synovi prvú samostatnú výstavu v Sabinove. Volala sa Smiech nemá koniec. Jurajovi tiahlo ledva na trinásť rokov. Po niekoľkých rokoch sa v sabinovskom mestskom kultúrnom stredisku objavili ďalšie jeho práce, pod názvom Cez moje oko. Prezentoval už aj maľbu, grafiku a plastiky. Na tretej výstave v Sabinove - Človek pán prírody - ukázal, že vie narábať nielen štetcom, ale aj slovom. Diela, v ktorých kritizoval vzťah človeka k prírode, dopĺňali Jurajove básne. "Pre mňa to boli dosť ťažké texty, ale on vedel všetko vysvetliť tak, že to malo zmysel," vraví mama Jozefína, sama amatérska výtvarníčka, od ktorej zrejme dostal Juraj do vienka talent.
V treťom ročníku na košickej výtvarnej škole sa rozhodol, že pôjde študovať do Austrálie. "Všetko si sám vybavil a vo februári tohto roka odcestoval. Pokúšal sa tam dostať do jednej súťaže, pripravil si práce, väčšinou sochárske, ale neuspel. Neprijali ho, lebo je cudzinec," neskrýva sklamanie umelcova mama. Na druhej strane sa veľmi teší, že bude mať Juraj v polovici júla svoju v poradí štvrtú, ale ďaleko od domova prvú vlastnú výstavu. "Myslím si, že je to zásluha nielen nás, jeho rodiny, ale aj priateľov tu na Slovensku, ktorí mu držia palce, neustále s ním komunikujú a povzbudzujú ho," dodala J. Andraščíková.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
