hovoriť o štúdii k trasovaniu diaľnice. Zhruba odvtedy sa datujú námietky k jej trase, vrátane času od roku 2000, kedy bolo vydané územné rozhodnutie. Aj k nemu podávali odvolania a pripomienky, no kompetentní ich neakceptovali. Keďže sa schyľuje k začatiu výstavby, občania zdvihli hlas znova.
V týchto dňoch obyvatelia Malého Šariša totiž opäť organizujú petíciu, mimochodom tretiu, ktorú plánujú doručiť na Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. Tak ako predchádzajúce, aj táto má upozorniť na nesúhlas dotknutých občanov s trasovaním diaľnice D1. Ich zástupcovia tvrdia, že za súčasný stav sa musí projektant aj investor hanbiť. Sú hlboko presvedčení, že existuje aj iné riešenie.
"Sme za výstavbu diaľnice, ale s tým, aby bola trasa v kilometri 95 - 97 posunutá južne od obce Malý Šariš minimálne o 150 metrov. Nejde o tvrdohlavý názor skupiny ľudí, ale o zdravý rozum. Každý súdny človek, keď vidí projektovú dokumentáciu a zoznámi sa s terénom, musí konštatovať, že ide o veľmi zlý variant. Naviac treba konštatovať, že kompetentné orgány s pečiatkami sa pri podpisovaní a vydávaní rozhodnutí nezoznámili s realitou a skutkovým stavom. Presadzovaný variant na trase Prešov - Svinia je vyslovene zlý a je hanbou tých, ktorí ho navrhli, odsúhlasili a presadzujú na úkor oprávnených požiadaviek, záujmov a námietok obyvateľov obce Malý Šariš," uviedol hovorca dotknutých občanov Peter Kohút. Zdôraznil tiež, že štyri protioblúky na krátkom osemkilometrovom úseku Svinia - Prešov obmedzia rýchlosť a dynamiku premávky, čo priznala aj Slovenská správa ciest (SSC) ako investor, keď uznáva, že na niektorých úsekoch sa bude musieť obmedziť rýchlosť zo 120 na 100 km/h.
Obyvatelia majú námietky aj z enviromentálneho hľadiska. "Pri tomto variante sa vážne naruší a poškodí životné prostredie a zároveň zničí poľnohospodársku pôdu v danej oblasti. Vnímame to tak, že občania boli odstavení a zahnaní bezohľadnou úradníckou aroganciou zainteresovaných inštitúcií na vedľajšiu koľaj," pripomenul P. Kohút. Podľa jeho slov neexistujú žiadne prírodné, technické ani iné obmedzenia pre realizáciu optimálnejšieho variantu.
Toto tvrdenie podporuje aj stanovisko odboru Územného plánovania, tvorby a ochrany životného prostredia na Úrade Prešovského samosprávneho kraja. "Geologické podložie, tak ako argumentuje investor, nie je dôvodom na odmietnutie posunutia trasy. Z územno-technického hľadiska je možné zmenu realizovať. Problém bude zrejme ekonomický. Napísali sme viacero podporných listov na ministerstvo dopravy a prosili sme, aby situáciu preverili v teréne," uviedla v tej súvislosti vedúca spomínaného odboru Katarína Ježová. Faktom totiž je, že pri súčasnom variante by boli ľudia z Malého Šariša mimo zásahu do intravilánu obce zároveň oklieštení dvoma komunikáciami.
Podobné stanovisko má aj Ministerstvo životného prostredia SR, presnejšie riaditeľka odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie Viera Husková. Vo svojom stanovisku uviedla, že pri opätovnom prerokovaní posunu trasy diaľnice nie je potrebné znovuposúdenie vplyvov na životné prostredie nakoľko sa vykonáva nie na presnú trasu, ale na diaľničný koridor. Na margo argumentu investora o tom, že splnenie požiadaviek občanov by stavbu predražilo, konštatovala, že projektové zmeny sa v nevyhnutných prípadoch bežne robia aj počas realizácie predmetnej stavby.
Podľa slov starostu Imricha Semnačíka aj obecné zastupiteľstvo podporovalo zmenu trasovania, ale od kompetentných dostali odpoveď, že nie je dôvod na navrhovaný odsun trasy. "Diaľnicu potrebujeme. Dopravná situácia je kritická. Rýchlosť v obci nie je obmedzená, hoci sme o to opakovane žiadali. Neúspešne," pripomenul starosta na okraj ostatného rokovania obecného zastupiteľstva, ktoré sa zaoberalo okolnosťami začatia stavby. Pracovať na nej by sa malo začať tohto roku, len čo sa skončia posledné majetkovoprávne vysporiadania a bude vydané stavebné povolenie. V tej súvislosti dodal, že z 256 vlastníkov a spoluvlastníkov pôdy podpísalo zmluvy o budúcich zmluvách 250 z nich a vyvlastňovacie konanie voči 15 vlastníkov a spoluvlastníkom sa má uskutočniť 16.júla. Kompetenciu vyvlastňovania má totiž teraz na pleciach obec prostredníctvom Stavebného úradu.
Na otázku, prečo problém otvárajú v čase, keď štát získal úver na výstavbu od Európskej investičnej banky a otázka začiatku výstavby je nanajvýš aktuálna, zástupcovia občanov oponovali. "Bojovali sme od roku 2000 odvolaniami, námietkami, pripomienkami, petíciami a budeme bojovať ďalej. Urobíme všetky kroky, ktoré nám umožňuje ústava, medzinárodné a slovenské právne normy na obhajobu občianskych práv. Zvážime aj podanie hromadnej žaloby, aby sme zabránili realizácii tak zlého variantu diaľnice," reagoval na otázku P. Kohút.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
