mesiace opäť zasadnú späť do svojich lavíc. No niektorí sa lúčia navždy. Dvere sa zatvoria a za nimi zostanú plápolať spomienky. Od prvých krokov po školských chodbách až po zmiešané pocity pri zelenom stole.
Pre Lukáša Marťáka (na snímke) znamenal odchod z ľubovnianskeho gymnázia aj jednu rozlúčku navyše. Rozlúčku s kolektívom redakčnej rady školského časopisu Gymploviny, ktoré dva roky viedol ako šéfredaktor. Spolu s pätnásťčlenným kolektívom ambicióznych študentov sa im podarilo premeniť občasník mapujúci vlastnú tvorbu gymnazistov na "ozajstný" časopis, ktorý o svojich kvalitách presvedčil nielen študentov, ale aj odborníkov. Na celoslovenskej súťaži so zahraničnou účasťou, ktorú v minulom školskom roku zorganizoval Dom Matice Slovenskej v Žiline si mladí Ľubovňania v konkurencii 96 školských časopisov vybojovali tretie miesto. "Bol to pre nás veľký úspech, už len preto, že vôbec po prvýkrát v histórii školy sa také čosi podarilo. Dovtedy u nás fungovala len akási prezentácia vlastnej tvorby. Napadlo mi, že by sme sa mohli nechať inšpirovať inými školami, kde robia naozaj kvalitné časopisy a možno tak pozdvihnúť úroveň aj na našej škole. Takže sme začali robiť Gymploviny trošku vážnejšie, s ucelenou štruktúrou a rôznorodými rubrikami," zaspomínal si teraz už bývalý šéfredaktor na obdobie prvých zmien. Časopis dostal úplne nový šat. Okrem pôvodnej, väčšinou literárnej tvorby, teraz obsahuje aj rozhovory s osobnosťami, profily učiteľov, či príspevky mapujúce život stredoškolákov. K atraktívnosti prispela i zmena grafiky.
V centre pozornosti však zostáva mikrosvet gymnázia a jeho "obyvateľov". "Časopis je jedným z prostriedkov ako možno zaujať, ako možno ovplyvniť, ako možno čosi povedať mladým ľuďom. Snažili sme sa, aby to na škole žilo. Aj prostredníctvom časopisu sa dá uskutočniť množstvo akcií. Mať študentský časopis, to je spôsob, akým možno skrášliť život študentov a osviežiť často náročné a ťažké chvíle ich života," vyratúva Lukáš pozitíva školskej mediálnej tvorby, za ktorou sa však skrýva nemalé úsilie. "Keď tak sledujem ľudí, ktorí chytia do rúk Gymploviny a prečítajú ich za dve hodinky, pričom nevedia, že možno len dve hodinky vznikala jedna stránka, uvedomujem si, čo všetko to obnáša. Ale ak to ľudí zaujme, potom to má zmysel."
Odchodom Lukáša, ktorý mieni ďalej študovať žurnalistiku, prichádzajú Gymploviny o jeden kúsok z nerozložiteľnej mozaiky svojich tvorcov. Z tímu, bez ktorého by neboli tým, čím sú. Zostáva im však príležitosť s kolektívom ďalších študentov obhajovať dobré meno, akým sa zapísali medzi špičku slovenských študentských časopisov. "Boli sme dobrá paria a podaril sa nám historický úspech. Ja síce odchádzam, čo mi je trošku ľúto, ale akosi navždy zostávam v redakčnej rade. S tými novinami sa budem cítiť spätý navždy," uzavrel Lukáš.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
