Možno aj Krompašanovi Martinovi Nullasovi dali sudičky pri narodení do vienka neutíchajúcu túžbu spoznávať všetko nové. A tak jedného dňa pred štyrmi rokmi vzal na plece batoh, veľa odvahy a malého jazvečíka Špinavca. V priebehu dvoch rokov stopom precestoval Nemecko, Švajčiarsko, Francúzsko, navštívil priateľov v Holandsku i vyskúšal obyčajný život v slnečnom Španielsku. Ale všetko poporiadku.
Prvá cesta viedla cez Rakúsko a Nemecko do Holandska. "Stopovať som sa nebál, nebol som sám. Špinavec (na snímke) bol neustále so mnou. Odstál som si aj niekoľko hodín. Stojíš na pumpe niekoľko dní a čakáš kto zastaví. Dôležité je povedať si, že mám čas. Prvýkrát som došiel iba do Gratzu, odtiaľ som išiel na Franfurkt a v Kolíne ma jeden chlapík zaviezol skoro cez celé Nemecko. Bol to práve jeden z tých dní, kedy čakáte na ceste a nič vám nezastavuje. V Nemecku ma z križovatky trikrát vyhodili policajti s tým, že tu nesmiem stopovať," približuje chvíle stopovania Martin. Ten sa rozhodol pokračovať v ceste do Amsterdamu a navštíviť priateľov. "Chcel som ich zlákať do Španielska. Holandsko je rovinatá krajina popretkávaná diaľnicami. V Amsterdame som však nikoho nenašiel a tak som sa vrátil domov. Po mesiaci som sa vrátil. Zvláštnosťou je, že domy sú tu podoprené drevenými kladami. Najmä tie v starších uliciach. Podklad tvorí sypký piesok bez pevných základov. Časom sa domy preto nahýnajú. Kamaráti mali v Holandsku "zaskvotovaný" dom. Skvoting je zvláštna vec. Ak je rok nejaký dom opustený, a prídeš tam ako prvý, môžeš ho obývať. Musíš však zavolať policajtov, aby si dal o sebe vedieť. Tým, že dom obsadíš, stáva sa mestským domom. Záleží už iba na meste, ako dlho ťa tam nechá. Zo začiatku som žil zo zásob. Keď sa minuli, hrával som na píšťalke pred obchodom. Nezbohatol som, ale na vyžitie mi to stačilo. Spoločnosť mi robil vždy Špinavec, ktorému niekedy doniesli aj psiu konzervu," spomína M. Nullas, ktorý si to z Holandska namieril priamo do Španielska. "Čakanie na auto som si krátil vyrezávaním do avokádových kôstok. Moja cesta začala v Baskicku, prešiel som horúcim stredom Španielska a zakotvil na čas v Granade. Predtým mi však v Almerii na jednej z púmp ukradli batoh. Nechali mi iba fľaše na vodu, pohár a Špinavca. V Granade som pobudol asi mesiac. Prespával som na kopci zvanom Sacra Monte. Je to akýsi zlepenec s množstvom vyhĺbených malých jaskýň. Bývali tu okoloidúci, ale aj trvalí návštevníci. Jesť som chodieval na charitu. Dvakrát do týždňa sa tam dalo osprchovať a vziať si nové veci. Keď som mal dosť charity, tepla a tých istých ľudí, odišiel som do Francúzska. Kde som navždy stratil Špinavca. Zmizol z večera do rána. Tri dni som tam na neho čakal či sa nevráti, no zbytočne. Prešli sme spolu kus cesty a on ma zrazu nechal samého. Ďalšia cesta ma už akosi nebavila. Na čas som odišiel ešte do Holandska a skončil vo Švajčiarsku, kde ma posadili do lietadla a poslali domov. Nemal som totiž dosť peňazí na denný pobyt," dodáva Martin. Ten dnes túži pozrieť sa aj do Tibetu, Indie či Mongolska. "Nie je umenie obletieť svet za niekoľko hodín. Nech si to niekto skúsi prejsť peši, to je zážitok."
Autor: šim
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
