učitelia, ktorí však tiež kedysi drali školské lavice. Spomienky na študentské časy si oživila aj riaditeľka Hotelovej akadémia Ota Brucknera v Kežmarku Sylvia Holopová.

Na ktoré obdobie svojho študentského života máte najkrajšie spomienky?

- Každé obdobie malo svoje čaro, či už základná škola, stredná všeobecno-vzdelávacia, alebo vysoká, kde som študovala slovenčinu a nemčinu. Veľmi zaujímavé bolo obdobie strednej školy, kedy sme so spolužiakmi zvykli chodievať stanovať do Ružbách. Veľmi pekné bolo aj obdobie na vysokej škole, kedy, napriek tomu, že sme mali skúškové odbobie v júni a v septembri, vždy sme cez prázdniny niečo spoločne s kolegaňami vymysleli.

Ako ste využívali prázdninový čas?

- Čas som využívala na oddych, ale snažila som sa pomôcť aj doma. A často som cestovala, lebo cestovanie mám veľmi rada. Veľmi rada spomínam na štvrtý ročník vysokej školy, kedy som za dobrý prospech dostala ako odmenu pätnásťdňový Azúrový zájazd na ostrov Hvar vo vtedajšej Juhoslávii.

A čo brigády?

- Samozrejme, chodievali sme aj na brigády, ktoré súviseli s našou budúcou profesiou. Boli to napríklad pionierske alebo jazykové tábory. Keďže vtedy neboli také možnosti ako teraz, všetci - a my jazykári zvlášť - sme sa snažili nájsť si niečo v krajine, ktorej jazyk sme študovali. Aby sme spojili príjemené s užitočným a prospešným.

Ktoré predmety boli vašimi obľúbenými?

- Mala som rada slovenčinu a jazyky, ktoré som sa rozhodla aj ďalej študovať. A potom ešte predmety s humanitným zameraním.

Boli ste dobrou žiačkou?

- Nemôžem povedať, že by som bola nejaká super žiačka. Ešte na základnej škole to bolo iné, ale na strednej som, tak ako mnoho mladých ľudí, aj ja mala vážne problémy s matematikou. Tá sa akosi so mnou nepriatelila. A druhým takým predmetom bola deskriptívna geometria. To je nočná mora ešte aj dnes. Na vysokej škole sa to zmenilo, tam som problémy s prospechom nemala.

Dostali ste niekedy poznámku?

- Ale iste. (smiech) To bolo ešte v základnej škole. Ja som vyrastala medzi chlapcami, tak som sa im musela prispôsobiť, aby som medzi nimi obstála. Hrala som s nimi futbal a musela som sa vedieť aj biť. Keď som prišla do školy, tak som sa veru prejavovala takým chlapčenskejším spôsobom a dostala som poznámku. Doma ma potom čakal výprask.

Blicovali ste?

- V takom ponímaní, ako to robia niektorí dnešní študenti, tak to nie. Iste, že ani my sme neboli anjeli. Keď sme sa chceli niečomu vyhnúť, aj u nás fungoval zubár, očný, či rehabilitácia. Ale vždy s mierou.

Mali ste obľúbenú výhovorku, ktorá zabrala, keď ste niečo nevedeli?

- To veru nie. Ja som ten typ, že keď niečo neviem, tak tam radšej nejdem. Vtedy som bola radšej u toho zubára. (smiech)

Vyviedli ste počas štúdií niečo, čo vyvolalo rozruch?

- Na strednej škole som chodila do čisto dievčenskej triedy, čo sú triedy vždy veľmi zaujímavé. Veľa dievčat na kope nikdy nerobí dobrotu. Tak to bolo aj v našom prípade. Keďže sme boli len dievčatá, mali sme vážne problémy so stužkovou slávnosťou. Uvažovali sme, ako prísť k stužkárom. Tak sme si dali inzerát. Ozvala sa nám čisto chlapčenská trieda. Lenže odpoveď, ktorú nám poslali, náš svedomitý školník nedoniesol nám, ale rovno do riaditeľne, kde sa všetko roztrieďovalo. Keď zistili, o čo ide, aj ja som šla rovno do riaditeľne. Bolo z toho veľké haló, že sme si dovolili podať takýto inzerát. V tom období sa bralo ako neskutočný poklesok, že sme si hľadali stužkárov takouto formou. Nakoniec z tých stužkárov nebolo nič, museli sme si ich hľadať na vlastnú päsť. Ale aj tak sme mali super stužkovú.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš