všetky služby, ktoré k tomu patria stali povolaním už pred dvadsiatimi piatimi rokmi. Pri našom rozhovore tvrdí: "Je to práca, ktorú vnímam ako pomoc pozostalým a som si vedomý toho, že nevozíme pečivo."
Náš rozhovor o práci v pohrebných službách prebiehal priamo na mieste činu, boli sme obklopení truhlami od výmyslu sveta. Aj v prípade poslednej služby v tomto pozemskom živote zrejme platí, čo človek to iný vkus. Nebohého môžu totiž jeho príbuzní vyprevádzať na jeho poslednej ceste v úplne jednoduchej truhle, ale aj v luxusnom kúsku, vystlatom jemným baldachýnom.
Pohreb a všetko s tým spojené vnímame poväčšine s bázňou a rešpektom, iní to berú na vedomie ako čosi morbídne, tí necitliví sa zase nevyhnú humoru hrubého zrna. "Možno je to morbídne pre toho, koho sa to bytostne nedotýka. Keď niekomu zomrie blízky človek, všetko je iné. Priznávam, aj pri tejto práci vznikajú humorné situácie, sranda však musí ísť nabok. Dôležitá je pieta a úcta. Každý pohreb je premiéra, ktorá sa už nebude opakovať, preto musí byť všetko bezchybne zvládnuté," hovorí o svojej práci P. Findura.
Práve pohrebné služby, v ktorých pracuje ako manažér dostali od Ministerstva obrany SR zákazku, a to služby v prípade pohrebu slovenských vojakov, ktorí zomreli v Iraku. Pred pár dňami zase zabezpečovali pohreb a potrebné služby pri pochovávaní grófa Pála Mariássyho, ktorý zo Švédska prišiel zomrieť do rodných Markušoviec. "Na štátnom pohrebe štyroch vojakov sa zúčastnili všetci štyria najvyšší ústavní činitelia. Rezortné ministerstvo si nás objednalo, pretože ich požiadavka znela, aby zosnulých vojakov prevážali štyri autá značky Mercedes. Od nás tam boli dve autá tejto značky. Všetko muselo klapať na sekundu. Nikto nesmel zazmätkovať. V pondelok poobede sme prišli na letisko do Bratislavy, trikrát sa konal nácvik, potom sa už išlo naostro. Z Bratislavy sa potom kolóna presunula do Martina. Aj keď táto situácia bola samá dôstojnosť, predsa len sa to nezaobišlo bez humornej situácie. Lietadlo, ktoré priviezlo telá vojakov, narobilo poriadny hluk a spôsobilo aj poriadny vietor. Koberec preto odfúklo asi na niekoľko metrov, po letisku pobehávali vojaci v maskáčoch," spomína P. Findura na pohreb, ktorý vzbudil pozornosť celého Slovenska.
Ako vyplýva zo rozprávania P. Finduru ich pohrebné služby zabezpečovali pohreby jehovistické, židovské, moslimské, občianske aj katolícke. Pochovávali ľudí majetných ale aj tých chudobnejších. Na margo tejto rôznorodosti hovorí: "Z nášho pohľadu to nie je rozdiel. Každý nebohý si zaslúži úctu." Pracovníci pohrebných služieb však musia vyrážať aj k rôznym tragédiám, dopravným nešťastiam, zabezpečovať služby, keď z tohto sveta odíde mladý človek či dokonca malé dieťa. "Áno je to tak, pri niektorých nehodách je pohľad na obete hrozný. Určite človeka chytá za srdce aj situácia, keď zomrie mladý človek. Vedel som však do čoho idem. Nerozmýšľam nad svojou prácou z citového hľadiska, inak by som sa zbláznil," zdôveril sa nám v závere nášho rozhovoru P. Findura
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
