plotom a donedávna mala výhľad so svojho okna práve na hroby zosnulých. V tomto dome vyrastala od malička a vychovala tu aj svoje deti.
"Nikdy som to nevnímala ako strašidelné miesto a ani moji rodičia nezvažovali nejako extra fakt, že dom bude stáť blízko cintorína. Možno to bolo aj preto, lebo niekoľko rokov sme nemali záhradu priamo prepojenú s cintorínom. Delila nás záhrada starších susedov, ktorý nám však po čase tento kúsok zeme predali, a tým sa nám záhrada predĺžila až po cintorín," spomína pani Tomková, ktorá nepríjemný pocit z miesta nadobudla až po tejto kúpe, kedy sa im odkryl výhľad na miesto posledného odpočinku.
"Až vtedy som si skutočne uvedomila, čo to znamená, vidieť priamo na cintorín. Do toho sa priplietla aj smrť mojej matky a pohľad na kamenné hroby mi naháňal zvláštny strach. Keď sme napríklad s rodinou oslavovali na záhrade a nálada bola v plnom prúde, mnohokrát sa mi zhoršila pri pohľade na toto chladné miesto."
Práve preto sa pani Gabriela rozhodla skoncovať s nie práve najpríjemnejším výhľadom, a to tak, že si postavila plný drevený plot. Tým sa skončila melanchólia pri rodinných oslavách a bežných činnostiach na dvore. "Novo postaveným plotom sme zahnali strach aj našej rodine zo Starej Ľubovne, ktorá nás pravidelne navštevuje. No i napriek skrytému výhľadu nechcú nikdy spať v izbách s oknami smerom na cintorín, vraj v nich nikdy nemôžu zaspať," hovorí pani Gabriela, ktorá, hoc je poverčivá a verí v symboliku čísla 13, či čiernej mačky prechádzajúcej cez cestu, neverí v duchoch alebo na iné nadprirodzené bytosti. "Ak už existujú nejaké mŕtve dušičky, tak prečo by sa mali prechádzať po okolí cintorína, veď rovnako tak môžu byť i v meste alebo na sídlisku. Ja sa mŕtvych nebojím, väčší strach mám zo živých ľudí! I keď sa v noci zobudím a idem sa napríklad napiť, nepálim si svetlo. Nikdy ma nenapadlo, že by sa mi po dome ponevieral nejaký duch," priznáva sa pani domu a tvrdí, že jedinú starosť im robí neohľaduplnosť občanov, ktorý si pri jej plote spravili smetisko.
"Ľudia nám ku plotu zo strany cintorína začali vyhadzovať vypálené sviečky, stužky a iné odpadky, pre ktoré nám plot začal hniť. Nepostavili sme si ho preto, aby si z neho niektorí necivilizovaní ľudia zrobili smetisko. Keď už nie z úcty k nám, tak aspoň z úcty k tým mŕtvym, by sa mali nad sebou zamyslieť."
Ďalšiu obavu predstavuje pôda, na ktorej má pani Gabriela vysadenú zeleninu a ovocie. "Je to čudný pocit pestovať zeleninu na pôde, v ktorej vám neďaleko odpočívajú mŕtvi."
Málokto by veril, že bývať pri cintoríne prináša aj výhody. Jednou z nich je príjemné ticho a nádherný pohľad na sviatok všetkých zosnulých. "V tento deň sa cintorín premieňa na čarokrásny kopček drobných blikajúcich svetielok. Je to priam zážitok vidieť túto krásu, ktorá vo mne vyvoláva príjemnú eufóriu."
Podľa slov pani Tomkovej sa z predstavy, bývať hneď pri cintoríne nemusí nikto báť. Je to miesto rovnaké ako každé iné, možno na dušičky trošku výnimočnejšie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
