Veď čo môže byť pre poľovníka s tridsaťročnými skúsenosťami lákavejšie, ako možnosť vyskúšať si svoje schopnosti na africkom safari. "Prvýkrát som do Afriky prišiel pred štyrmi rokmi. Bolo to v novembri, kedy tam vrcholí leto. Prileteli sme do Windhoeku a odtiaľ sme cestovali asi 120 kilometrov na farmu. Na osem dní sa tak domovom pre štyroch Slovákov stala farma s názvom Aurora," približuje začiatky prvej africkej výpravy pán Jozef.
"Majiteľmi týchto fariem sú väčšinou Nemci alebo Rakúšania. Ako pomocníci tu pracujú domorodí obyvatelia. K turistom sú veľmi milí a úctiví. Išlo o dobytčiu farmu s rozlohou viac ako 35 hektárov. Každodennou starostlivosťou majiteľa bolo zabezpečiť pre tisícpäťsto kusov dobytok dostatok vody. O tú sa postarali veterné mlyny. V prípade bezvetria ich do žľabov zabezpečovali dieselové čerpadlá. Farmár každý deň obchádzal farmu a zisťoval stav vody. Ak by jej dobytok nemal dostatok, za dva dni by pri týchto teplotách zahynul," opisuje život na jednej z afrických fariem.
J. Šimko si z prvej výpravy domov priniesol päť trofejí. "Keďže už okolo jedenástej doobeda tam slnko ostro pálilo a teplota dosahovala cez 40 stupňov, na lov sme vyrážali už o šiestej ráno. O desiatej sme si urobili prestávku a opäť sme sa do buše vrátili o štvrtej popoludní. Sprievodcom bol farmár alebo niekto koho poveril. Strieľať sme mohli iba na to, čo nám on ukázal a iba z auta. Ja som strieľal s Winchestrovkou 300 Magnum, ktorú mi tam dali. Bola to naozaj výborná zbraň. Poľovali sme napr. na Kudu, čo je vlastne symbol Namíbie. Strieľať sa však smelo iba na samca, nikdy nie na samicu. Tá musela zahynúť prirodzenou smrťou. Poľuje sa tam však aj na zebry, žirafy, leopardy, šakalov či sviňu bradavičnatú," spomína pán Jozef.
Ako ďalej priznáva v Afrike ho veľmi prekvapili služby. "V posledný deň nás majiteľ farmy pozval do jedného z najexkluzívnejších hotelov vo Windhoeku. Občerstvenie tam bolo na spôsob švédskeho stolovania. Zaplatili sme iba akúsi taxu pre jedného návštevníka a mohli sme si brať z čohokoľvek v akomkoľvek množstve. Príjemne nás to prekvapilo."
Kým prvá cesta pána Jozefa do Afriky bola spojená s poľovaním, tá druhá aj s cestovaním. Bol júl minulého roku a v Afrike bola zima. Ranné a večerné dvojstupňové teploty tu neboli ničím výnimočným, no cez deň sa ručička teplomeru vyšplhala na príjemných 30 stupňov. Tá istá skupinka Slovákov spolu s pánom Jozefom zakotvila opäť na Aurore. "Štyri dni sme si nechali na cestovanie. Obdivovali sme krásnu prírody, výborné kempy s vysokou úrovňou služieb a ponúkaným sortimentom. Precestovali sme asi štyritisíc kilometrov. Navštívili sme aj africký národný park Etoscha. Z auta sme však nikdy nesmeli vychádzať. Dokonca aj keď sme dostali defekt, hneď k nám prišiel dozorca z parku a povedal, že kvôli oprave môže z auta vystúpiť iba šofér. Robia to hlavne kvôli bezpečnosti. Z druhej výpravy som si doniesol tri trofeje," zdôrazňuje J. Šimko.
Pobyt v Afrike bol však pre neho nezabudnuteľným zážitkom. "Je to úžasný pocit. Každému poľovníkovi by som to iba odporučil," dodáva na záver.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
