opier. Vážna hudba mu už vtedy prirástla k srdcu. "Najviac do divadla chodili práve študenti techniky. Lístok na státie stál vtedy v pražskom divadle jednu korunu," spomína na začiatky svojej vášne Krompašan a poslanec mestského zastupiteľstva Ing. Ľuboš Weigner.
Práve do mladosti spadá aj jeho ďalšia záľuba zbieranie známok. "V Krompachoch vznikol filatelistický klub, ktorý mal v šesťdesiatych rokoch takmer päťdesiat členov. Ako nový člen som mal možnosť vidieť zbierku jedného zberateľa zo Spišského Podhradia. Dostával listy takmer z celého sveta. Zameral sa však iba na jednu tému - olympiády. Takéto tematické zbieranie známok sa mi zapáčilo. Keďže som mal k hudbe veľmi blízko, zameral som sa na hudobných skladateľov a na dejiny európskej hudby. Od roku 1963 som začal zbierať známky systematicky," približuje svoje filatelistické začiatky L. Weigner.
Jeho prvým exponátom bol známy poľský skladateľ Frederik Chopin a maďarský klavirista Ferenz Liszt. "S týmito exponátmi som sa zúčastnil v roku 1970 aj celoslovenskej výstavy v Detve. Odniesol som si odtiaľ svoju prvú bronzovú medailu i hlineného Jánošíka. Vystavoval som aj v zahraničí, najmä v Poľsku a Rumunsku. Na medzinárodných výstavách sú však kritériá oveľa prísnejšie. Najvyššie ocenenie - striebornú medailu, som dostal v poľskom Novom Saňczi a v Poľskom Tešíne a striebornú medailu na medzinárodnej výstave DUNAJ FILA v Bratislave," hovorí o svojich úspechoch pán Ľuboš.
Zároveň zdôrazňuje, že tieto exponáty nie sú iba známky, ale aj rôzne príležitostné pečiatky, obrazové celiny, jednoducho poštový materiál, ktorý sa používa v poštovej prevádzke. "Podľa pravidiel filatelistickej federácie zostavený exponát by mal obsahovať osemdesiat listov. Porota hodnotí jednak celkový dojem, potom filatelistické vedomosti zberateľa a znalosť témy. Mal som spracovaných niekoľko tém. Prvým bolo život a dielo skladateľa Frederika Chopina, potom som robil Mozarta, Liszta, Bacha i hudbu 20. storočia. Dnes je to však finančne ťažko zvládnuteľné, čo odrádza aj viacerých filatelistov. Situáciu zhoršuje aj stále zvyšujúce sa nominálne hodnoty známok, ktoré vydáva Slovenská pošta. Aj to je tragédia dnešnej slovenskej filatélie. Napr. v krompašskom filatelistickom klube za jeden rok nám počet členov z 21 klesol na 14. Som v ňom jediný, ktorý ešte tvorí exponáty podľa témy," zdôrazňuje L. Weigner, ktorý je okrem iného aj členom medzinárodného spolku vydávajúceho nemecký časopis Der Musicus.
V ňom sa dozvie, aké známky na tému hudba vychádzajú, kde sa dajú zohnať, či aké sú ponuky na výmeny a predaj. "Spolok dnes združuje okolo tristo ľudí od Japonska po USA. Čím sú pečiatky a známky staršie, tým sú hodnotnejšie. No rozhodujúca je najmä ich zberateľská hodnota. K mojim hodnotnejším patrí napr. aj pečiatka z odhalenia Chopinovho pomníku v roku 1925 vo Varšave. Známky sa pomerne ľahko zháňajú. Listy poslané poštou s príležitostnými pečiatkami sa zbierajú ťažšie, podobne ako celiny s vytlačenou známkou a obrazom skladateľa. K exponátu je tiež potrebné naštudovať životopis skladateľa a všetky súvislosti jeho života," dodáva na záver L. Weigner.
Autor: šim
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš