viac ako dvadsať rokov oblieka modrú uniformu. Už viac ako dve desaťročia totiž pripravuje na povolanie budúcich pilotov a leteckých technikov.
P. Varga je profesionálnym vojakom, pred meno si píše hodnosť podplukovník a na Vojenskej leteckej akadémii generála M.R. Štefánika pôsobí ako vysokoškolský učiteľ. Na tejto škole zasväcuje študentov do predmetov, ktoré laikovi hovoria veľmi málo. Je to napríklad termomechanika a typové konštrukcie leteckých motorov.
Zaujímavé však je, P. Varga síce učí aj pilotov, on sám sa však lietaniu nevenuje. "Klamal by som, keby som tvrdil, že som po tom nikdy netúžil. Je to už akosi dané, že k životu muža patrí rýchlosť, technika. Okrem toho vo vzduchu je relatívne neobmedzený priestor, kto by to nechcel vyskúšať. Bohužiaľ, môj vtedajší veliteľ mi to nedovolil," vysvetľuje P. Varga.
Z jeho pútavého rozprávania najviac zaujali príbehy so zahraničnými študentmi. Gelnický poslanec totiž zaúčal do tajov letectva mladých ľudí napríklad z Lýbie, Vietnamu, Nigérie, Kostariky, Nemecka či Maďarska. Čo národ, to iná mentalita a prístup ku povinnostiam. Jeho práca stojí za povšimnutie aj preto, že za katedrou stál už ako 24-ročný mladý muž. Práve na svojej prvej hodine prednášal študentom z Lýbie. "Nech sa na mňa nikto nehnevá, ale práve na študentov z tejto zeme mám asi najmenej príjemné spomienky. Najhoršie to s nimi bolo počas Ramadánu. Cez deň nesmeli jesť, vynahradili si to v noci samozrejme spolu so zábavou a na prednáškach boli ospalí," spomína P. Varga.
Na študentoch z afrických krajín kde vládla dlhoročná kolonizácia ho prekvapovala takmer úplná strata sebavedomia. "Boli to černosi, chlapi ako hory a beloch bol pre ne ako poloboh. Spomínam si ako sa mi jeden z nich na skúške rozplakal, pretože odpovedal zle a ja som povedal, že mu nemôžem dať známku. Chlap veľký ako hora a zrazu mu vyhŕkli slzy. Neskôr na oslave som sa ho spýtal, prečo reagoval plačom, prekvapivo mi povedal, vraj sa bál, že mu kvôli zlým vedomostiam nedovolím cestovať domov," pokračuje vo svojom rozprávaní gelnický poslanec.
Na koho spomína najradšej, tak to sú Vietnamci. "S takou húževnatosťou, pracovitosťou a disciplínou som sa nestretol u žiadneho národa. Bolo to možno aj tým, že práve títo mladí muži, ktorí boli u nás bojovali vo vojne s Američanmi," dodáva P. Varga.
Kapitolou samou o sebe bola jazyková znalosť zahraničných študentov. Ročná príprava v jazykovej škole predsa len nie vždy postačovala na náročné štúdium. P. Varga má stále v živej pamäti časy, keď na niektorých hodinách prednášal za pomoci tlmočníka. Keďže niektoré, hlavne arabské jazyky sa nedajú preložiť priamo do slovenčiny ale okľukou cez anliglický jazyk, gelnický poslanec musel spolupracovať aj s dvoma tlmočníkmi. "Nebolo to jednoduché a všetky zainteresované strany to stálo veľa energie. Veľa záležalo od tlmočníka. Keď nám pridelili takého, čo vo svojej praxi prekladal Shakespeara, veruže som mal čo robiť. Musel som voliť hlavne jednoduché vety," hovorí P. Varga.
Dnes už s úsmevom spomína na prednášku, keď sa mu nedarilo vysvetliť zahraničným študentom čo je to požiarny kohút, ktorý slúži v lietadle na prívod paliva. Po vyčerpávajúcej snahe mu na druhý deň natešení študenti oznamovali, že sa im podarilo zistiť, čo je to ten kohút. Vraj to je zviera čo robí kikirikí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
