mohla cítiť takmer ako princezná. S tým rozdielom, že v jej rozprávke neboli ani čarodejnice, ani škriatkovia, a ani na konci ju nečakala svadba s princom, ale umiestnenie medzi víťazmi medzinárodnej výtvarnej súťaže detí a mládeže.
Rodičia pobadali Petrin talent už v predškolskom veku. "Už od škôlky chodí do výtvarnej. Nikto v rodine nevie tak kresliť, ako ona a sme radi, že sa tomu venuje," teší sa Petrina mama Jarmila zo zmysluplného koníčka svojej dcéry.
Keď mala Petra osem rokov, svoje nadanie už zužitkovávala ako žiačka Základnej umeleckej školy v Spišskej Belej. A práve tam kdesi vedú počiatočné nitky nášho príbehu. Vtedy totiž Organizácia voľnej zóny iránskeho ostrova Kiš vyhlásila medzinárodnú súťaž, do ktorej sa mohli zapojiť deti z celého sveta svojimi výtvarnými prácami na témy problematika mieru, spolupráca medzi národmi, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a rozprávkový svet. Šancu si nenechali ujsť ani talenty spod Tatier. A tu už vstupuje do deja malilinký chlapček z rozprávky. "Nakreslila som ilustráciu k rozprávke Janko Hraško. Bol to linoryt a už ani neviem, ako dlho som ho robila," loví Petra v pamäti.
Do Iránu putovali výtvarné diela od 10 000 detí zo štyridsiatich krajín sveta. Plynuli dni, týždne, mesiace, no akosi nič sa nedialo. Žiadna odozva. Nuž čo, konkurencia bola veľká, nemôže byť každý víťazom.
Lenže pred štyrmi mesiacmi sa stalo niečo, čo už nikto nečakal. Od organizátorov súťaže prišlo oznámenie, že Petru Papanovú odmenili za jej dielo tretím miestom. Janko Hraško v kravskom uchu upútal aj medzinárodnú porotu. Radosť, ktorá nasledovala, bola nesmierna. "Keď Petra prišla domov, mysleli sme si, že sa jej niečo stalo. Bola celá bez seba, ale v očiach jej bolo vidieť obrovskú radosť. Všetci sme sa tešili s ňou," zaspomínala mamina.
Odmenou pre mladú výtvarníčku mal byť okrem vecných cien aj výlet na slávnostné vyhlasovanie výsledkov na ostrov Kiš v Perskom zálive. Obavy rodičov o dcéru však boli príliš silné a napokon spôsobili, že plaketu za vynikajúce umiestnenie prevzal v mene víťazky veľvyslanec Slovenskej republiky v Teheráne Ján Jursa. Pre Petru neskôr pripravili v Spišskej Belej slávnosť, na ktorej jej Stanislav Valo z Ministerstva zahraničných vecí SR odovzdal ceny a zablahoželal jej aj primátor mesta.
"V prvej chvíli ma to zaskočilo, vôbec som nerátala s tým, že by som mohla vyhrať. Ale potešilo ma to. Len trošku ľutujem, že ma rodičia nepustili na ten zájazd," priblížila Petra pocity, ktoré v nej ešte stále doznievajú.
Na jej vzťahu ku kresleniu a maľovaniu sa však veľa nezmenilo. Obľubuje tempery, najradšej kreslí zvieratá a prírodu a stále má pocit, že spolužiačky maľujú krajšie ako ona. Netúži stať sa maliarkou, kreslí si len tak občas, pre svoje potešenie a raz by chcela byť učiteľkou. Ale nie výtvarnej...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
