lokalít na Spiši. Podobné pocity mali nedávno aj českí turisti pri odchode z obce Žehra pod Spišským hradom, kam zavítali kvôli kostolíku, zapísanom v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNECSO. Aj ich zážitok je "svetový". Žiaľ, je to ironicky myslené. Významná pamiatka je stále funkčným kostolom a je samozrejme zamknutá. Kľúče má kostolíčka a sprievodkyňa v jednej osobe. Keď na dvere jej domu na základe odporúčania na tabuľke pri kostole zaklopú turisti, dozvedia sa hneď dve príčiny, prečo si kostol nemôžu prezrieť. Po prvé - na druhý deň je kermeš a kostol sa ide upratovať. Po druhé - kostolníčka má práve rodinnú oslavu a nemôže turistov sprevádzať. V priebehu dvoch minút sa však situácia mení, nemožné sa mení na možné, stačí okrem oficiálneho vstupného "šupnúť" sprievodkyni 50 korún do vrecka. Presne toľko si dáma vypýtala. Autobus českých turistov sa poskladá na vopred vypýtaný tringelt a až potom môže vstúpiť do objektu, ktorý ich sem prilákal. Žiadne dodatočné vysvetľovanie sprievodkyne o tom, ako ju táto činnosť zaťažuje a obmedzuje jej rodinný život (hoci je za ňu platená), nerozoženie chmáry v mysli odchádzajúcich Čechov ani redaktorky, ktorá bola zhodou okolností svedkom tejto udalosti. O dvojici počerných obyvateľov osady v Žehre, ktorí medzitým chceli skasírovať vodiča autobusu a žiadali parkovné, hoci tu žiadne parkovisko nie je, ani nehovoriac. Ďalší zážitok z blízkej reštaurácie na dobrej nálade tiež nepridá - čakanie na obsluhu by sme vedeli odpustiť. Tu však čašníčka pobehuje od stola k stolu s pohárom červeného vína a zisťuje, kto si to len mohol objednať, a keď sa zdvihne ruka záujemcu o tento mok, s úľavou si vydýchne. Iste, stáva sa, že aj čašník zabudne, kto si čo objednal. Keď sa však taká istá scéna zopakuje o päť minút tentokrát s pirohami, ťažko skryť rozpaky.
Vrcholom všetkého je rok čo rok sa opakujúca snaha Spišského Podhradia otvoriť v meste turisticko-informačné centrum (TIC). Katastrofou je už len samotný fakt, že mesto pod najväčším stredovekým hradom v strednej Európe nemá žiadnu inštitúciu, kde by sa mohol turista dozvedieť, kam má ísť a prečo sa mu oplatí tam zájsť. V Spišskom Podhradí teraz (!) rokujú o otvorení informačnej kancelárie a tešia sa, že ju zriadia do konca roka. Možno ktosi žije mimo reálneho času, no nám ostatným je aj bez pohľadu do kalendára jasné, že včera začalo leto, sezóna je v plnom prúde a otvorenie TIC-ky v sľubovanom termíne "do konca roka" znamená akurát to, že ktosi opäť zaspal dobu. TIC mala byť otvorená už dávno. A kedže nie je, nečudo, že turisti vybehnú na hrad, zbehnú na salaš a pekne-krásne odídu bez toho, aby na Spišské Podhradie čo i len očkom mrkli.
Takto sa z cestovného ruchu sotva stane zlatá baňa, ktorá by mala živiť obyvateľov celého regiónu. A reči štedro platených politikov a projektových manažérov o tom, ako zúžitkovať prírodné aj historické skvosty Spiša na to, aby sme sem prilákali návštevníkov a motivovali ich míňať svoje peniaze v našich reštauráciách a hoteloch, ostanú len prázdnym "tláchaním" do vetra. Ešteže je polátaná aspoň cesta na Spišský hrad a autá s pasažiermi v nemom úžase sa už nemusia natriasať po nespočetných jamách. Inak by bol spišský trapas dokonalý.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
