nutné, aby navzájom spolupracovali a spájali sa do Odbytových organizácií výrobcov (OOV). Jednou z významných komodít je mlieko.

„V okresoch Prešov a Sabinov je situácia v tomto smere priaznivá v tom zmysle, že máme domáceho spracovateľa Milk Agro v Sabinove. Doteraz sme našli vždy spoločnú reč, a dohodli sme sa na cene. Po vstupe kapitálu zahraničných mliekární dochádza k diktovaniu cien za výkup mlieka, ktoré sú zaujímavé pre nich, ale už zďaleka nie pre prvovýrobcov. Záchranou bolo, že do toho vstúpilo ministerstvo pôdohospodárstva, resp. platobná agentúra. Vyčlenili prostriedky na vývoz sušeného mlieka a ostatných komodít, najmä syrov. Tým sa uvoľnil priestor pre cenovú realizáciu mlieka v hodnote 9,50 Sk za liter. Táto cena platí v podstate dodnes," povedal riaditeľ Šarišskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (ŠPPK) v Prešove Mikuláš Gargalík (na snímke). Podľa jeho slov sa súčasná situácia vyvinula tak, že sa opäť nahromadili zásoby a pokiaľ nezasiahne znova vláda, tlaky na znižovanie ceny mlieka sa budú opakovať. „Hovorí sa o 8,50 až 8 korunách za liter."

Aj preto prišla ŠPPK s iniciatívou založenia odbytovej organizácie na mlieko (OOM), ktorá by zastrešovala celú produkciu mlieka v rámci východného Slovenska. „K dispozícii by sme mali denne zhruba 70 - 80 miliónov litrov mlieka, s ktorými by sme mohli prichádzať na trh a ponúkať ich mliekarňam v rámci prešovského a košického regiónu." Výhody vidí Gargalík v množstve mlieka, ktoré dokáže organizácia ponúknuť viacerým mliekárňam. Tie nebudú musieť jednať osobitne s každým výrobcom, ale budú jednať iba s OOM. Výhodou sú aj ceny, ktoré sa dohodnú a ktoré budú záväzné. Prvovýrobca nebude musieť dohadovať podmienky a cenu na vlastnú päsť. „Väčší prvovýrobcovia mlieka si ju síce dokážu dohodnúť aj individuálne, horšie sú na tom menší producenti, lebo ich množstvo nie je pre mliekáreň až také zaujímavé. Ďalšou výhodou by bolo, že mlieko, vyrobené nad kvótované množstvo, by bolo možné cez organizáciu vyviezť do zahraničia. Ďalej si myslíme, že ak by došlo k nepredvídaným okolnostiam alebo nejakej havárii, tak táto organizácia bude mať silu prostriedkov a môže podržať v platbách jedného aj viacerých členov na určitý čas."

Nezanedbateľná je aj suma, ktorú môže organizácia požadovať z prostriedkov EÚ, konkrétne z Plánu rozvoja vidieka. Až päť rokov môže čerpať na rozbehnutie a svoj chod od 1,5 - 2,5 percenta z ročného obratu za predaj mlieka. Zatiaľ niekoľko stretnutí zameraných na založenie OOM neviedlo k želanému výsledku. „Doteraz sa nám nepodarilo presvedčiť prvovýrobcov v tom smere, že OOM má naozaj svoju váhu a zmysel. Zatiaľ vládne nedôvera, že ten, komu zverím svoju produkciu, mi ju ošetrí, a vyvinie maximálne úsilie, aby ju čo najvýhodnejšie speňažil."

Na 17. júna ŠPPK zvolala zasadnutie prípravného výboru pod názvom Mliečny východ, odbytové družstvo. Zídu sa tu riaditelia Poľnohospodárskej a potravinovej komory východoslovenského regiónu. „Chceme obísť aj prvovýrobcov, aby sme sa dohodli na jednotnej platforme. Máme vypracované prihlášky, stanovy, kúpnu zmluvu. To všetko chceme prerokovať, aby sme mohli zvoliť orgány OOM, aby mohla začať uzatvárať zmluvy."

Pre porovnanie - v Čechách funguje už dva roky Morava, mliekárske odbytové družstvo, ktoré má k dispozícii 700 miliónov litrov mlieka. Ponúka ho na trh a zároveň má aj oprávnenie vykupovať mlieko zo zahraničia a spracovávať ho na Morave. „Spojili sme sa s predstaviteľom tohto odbytového družstva, ktorý príde na naše stretnutie. Predpokladáme, že len jeho rukolapné argumenty pomôžu presvedčiť prvovýrobcov, že je to jediná cesta, ktorá nám dá akú takú cenovú záruku a istotu produkcie, ktorá bude na trhu speňažená a zabezpečí pravidelný prísun peňažných prostriedkov. Tá nedôvera musí skončiť aj u nás, aby sme mohli jednotne čeliť hypermarketom a ostatným zariadeniam, ktoré k nám dovážajú výrobky zo zahraničia. Týmto sa podporí domáca produkcia," povedal Gargalík.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš