Uvedomila som si, že v tom domčeku v Novej Ľubovni hádam nie je miesto, kde by nebola nejaká drevená nádhera. Prirodzene. Veď Peter Beňák sa už roky rokúce venuje drevorezbe. Každou svojou bunkou prijíma to, čo mu drevo ponúka a dúškami umeleckej tvorivosti mu to vracia späť.
Koník a koníček
Ako každý chlapec, aj pán Beňák strúhal v detstve píšťalky. Keď však zistil, že nožík mu v malej rúčke skutočne "sedí" a kúsky surového dreva sa pred jeho očami môžu premeniť napríklad na krásne hračky, posunul latku vyššie. Píšťalky nestačili. A tak sa šesťročný chlapček nechal viesť svojou fantáziou a vystružlikal si koníka. Až vtedy bol sám so sebou naozaj spokojný. Čas plynul a na detstvo zostali len spomienky. Aj drevený koník existuje už len v predstavách. Práca s drevom sa však pre Petra Beňáka stala najväčším koníčkom. Od chlapčenských čias sa jej neprestal venovať a neustálym zdokonaľovaním a zbieraním skúseností sa z neho postupne stával skutočný odborník. Čo-to pochytil počas štúdia na lesníckej škole a sem-tam zašiel aj do rezbárskeho krúžku. Tam sa mu však veľmi nechcelo. "Vždy som si robil radšej sám, ale nejaké usmernenie som, samozrejme, potreboval," s úsmevom priznal dnes už skúsený rezbár.
Potom prišla práca v lese, ktorá jeho záľubu ešte viac spestrila. V prírode, obklopený prirodzenou, tisícorakou krásou, zbieral inšpirácie. Spätosť s drevom i čaro neopakovateľných okamihov v ňom zanechali stopy. Nezmazateľné stopy, ktoré v ňom dodnes rezonujú. "Vždy ma to ťahalo do prírody. Možno aj preto som si vybral drevo ako materiál na spracovanie. A musím povedať, že je to najkrajší materiál na svete. Je teplé, voňavé, dá sa s ním pekne pracovať. Môžem si urobiť všetko, čo len chcem. Hoci aj veci z kovu môžu byť nádherné, mňa železo absolútne neláka," prezradil P. Beňák.
Z učňa majster
Ako pribúdali rezbárske výtvory, pribúdali i skúsenosti a s nimi rástla i chuť vedieť viac. Preto Peter Beňák hľadal pomoc u dlhoročných majstrov. "Veľmi veľa som získal od kežmarského rezbára pána Kocúreka. Je to veľmi dobrý rezbár a človek, ktorý mi skutočne pomohol. Ukázal, porozprával, priblížil rôzne techniky. Kedykoľvek som sa naňho obrátil, vždy mi poradil," vyjadril "žiak" spokojnosť so svojím učiteľom. Aj vďaka mnohým dobrým radám sa každý zárez stával istejším, každý pohyb premyslenejším. Ľubovniansky rezbár naberal pri práci čoraz väčšiu istotu, no aj drevo si vie vybrať svoju daň. "Stačí, keď vám ukážem ruky, koľko jaziev už mám," zasmial sa P. Beňák.
Zručný rezbár sa však nesnaží mať nad drevom nadvládu. Svojim spôsobom je síce on zodpovedný za novú, umeleckú podobu pôvodne tuctovej čiastočky lesa, ale nikdy nepotlačí prirodzenosť tvárneho materiálu. Už z prvého pohľadu a dotyku sa snaží vycítiť ten správny námet, odhaliť ukryté tajomstvo. "Napríklad obraz ženy s batohom som nevymyslel ja. Pozrel som na kus dreva a v letokruhoch som videl naznačenú siluetu. Tak som ju vyrezal. Mám ešte jeden taký istý kus dreva, do ktorého chcem vyrezať kosca, aby z toho bola dvojica. Žena je zatiaľ sama, ale dúfam, že už dlho nebude."
Príjemné s užitočným...
V tvorbe P. Beňáka viditeľne prevládajú prírodné motívy a nevyhýba sa ani výrobe poľovníckych predmetov. Z pochopiteľných dôvodov. Sám je poľovníkom, nuž a občas treba sebe alebo priateľom vyrobiť vhodnú podložku pod trofeje. Okrem tradičných, pod kly z diviaka alebo pod parožie, má P. Beňák skúsenosti i s exotickejšími druhmi. Vyrobil dokonca i podložku pod aligátora.
Fascinujúcou časťou mozaiky jeho tvorby sú i krehké miniatúry z parožia. Pomocou zubárskej vŕtačky vkladá do malých kúskov parohov veľké tajomstvá prírody. "Parohovina je veľmi jemný materiál. Akoby človek ryl do kriedy. Je to síce tvrdé, ale zároveň tvárne. Môžem si robiť čo chcem, nestane sa, že niečo odskočí ako pri dreve. Nechcem povedať, že drevo je potvora, ale niekedy je zradné a musím sa s ním viac popasovať," porovnal skúsený rezbársky umelec.
Vôňa dreva a energia prírody sa už natrvalo stali súčasťou jeho života. Tisíce výrobkov, milióny ťahov dlátom. A uprostred toho všetkého neustála túžba tvoriť. Popustiť uzdu fantázii a popasovať sa s novými možnosťami, ktoré sa mu naskytnú. Presne ako s koníkom z detstva.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
