robia, je pre mnohých šokujúcim prekvapením. Sú inštruktorkami v popradskej autoškole Rečičár. Ani v meste, ani v širšom okolí nemajú kolegyne. Ich povolanie je tak trochu raritou, aj keď domáci si za ten rok a pol, čo zaúčajú žiakov do tajov zvládnutia auta, už pomaly na ženské tváre v inštruktorskom kresle zvykli.
K netradičnej práci sa dostali náhodou oslovil ich majiteľ autoškoly, ktorý hľadal na inštruktorský post práve ženy. Keďže obe majú vzťah k autám a jazdia rady a dobre, neváhali. "O tom, že budem inštruktorkou v autoškole, sa mi ani nesnívalo. Chcela som byť letuškou," hovorí Danka Winková. Namiesto v oblakoch sa teraz vznáša po popradských cestách. A celkom sa jej to páči. Jej kolegyňa Lívia Liptáková sa okolo áut motala prakticky celé detstvo. Otec automechanik má tak trochu na svedomí, že sa dievčaťu zapáčili motory. Aj "vodičák" si robila tak skoro, ako sa len dalo a to hneď aj na nákladné autá. "Ťahalo ma to k autám, možno by som brala prácu v nejakom autosalóne. Napokon som skončila pri papierovej robote na ekonomickom oddelení jednej firmy. Toto je určite záživnejšie," hovorí Lívia.
Keď si urobili inštruktorský kurz a začali učiť, museli si zvykať na rôzne reakcie okolia. Stávalo sa, že vodiči z okolitých áut neveriacky pozerali, mávali, niektorí boli presvedčení, že žiačky si vyšli samostatne na výlet, bez inštruktora. "Niektorí moji známi dodnes neveria, že som inštruktorka, myslia si, že v autoškole robím v kancelárii," smeje sa Danka. Na ženských učiteľov niekedy s prekvapením reagujú aj žiaci. "Niekomu viac vyhovuje, keď ho učí žena, niekomu naopak, je to vec voľby. Možno spočiatku niektorí chlapci či muži sú v rozpakoch, ale potom si zvyknú," hodnotí Lívia. Obe zhodne tvrdia, že podceňovanie žien vodičiek je predsudkom. "Hovorí sa, že žene patrí do rúk vareška, nie volant. Nesúhlasím s tým. Ženy sú v mnohých prípadoch lepšie vodičky, šikovnejšie a predovšetkým vedia byť zodpovednejšie," prízvukuje Lívia. Kolegyňa Danka ju dopĺňa príkladom, spomenula si na pani, ktorá sa vo veku 52 rokov rozhodla, že sa naučí jazdiť. "Bola taká šikovná, že sa jej ani 18-roční chalani - spolužiaci nevyrovnali," dodala Danka. Jazdiť sa vraj naučí každý, len to chce trpezlivosť a rozvahu.
Napriek tomu, že denne zvyčajne najazdia minimálne šesť jázd po poldruha hodine, nemajú jazdenia "plné zuby", za volant si stále sadajú s chuťou. "Je niečo úplne iné jazdiť sám a učiť to niekoho iného. Vždy sa teším, keď po práci idem domov autom, parádne sa odreagujem," hovorí Lívia. Danka tvrdí, že v jazdení našla fantastický pocit slobody a voľnosti. Priznávajú však, že im robota dá niekedy poriadne zabrať a berie im veľa psychických síl. "Možno sa to na prvý pohľad ani nezdá, ale my musíme byť stále v strehu, predvídať aj kolíznu situáciu a vedieť ju pohotovo zvládnuť," dodáva Lívia. Istým spôsobom v aute "fungujú" aj ako psychológ, dodávajú začiatočníkom sebavedomie, povzbudzujú a pomaly vedú k samostatnosti. "Najkrajšou odmenou je, keď stretávame svojich žiakov na cestách normálne jazdiť. A úplne skvelý pocit je, keď sa aj zo žiaka, ktorému to spočiatku veľmi nešlo, stane šikovný vodič. Vtedy tá námaha stála za to," konštatujú inštruktorky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
