sociálnych vecí a rodiny SR Ľudovít Kaník, pripravuje ďalšie. Jednou z nich, o ktorej sa bude čoskoro hovoriť v parlamente, je návrh na zníženie invalidných dôchodkov z mladosti na 2 900 korún.
Tento, zatiaľ návrh, vyvolal novú reťazovú reakciu medzi telesne a mentálne postihnutými ľuďmi. Ešte sa nestihli vyrovnať s obmedzeniami v kompenzáciách, či príspevkoch za opatrovanie a prichádza ďalšie. Mimochodom, doteraz bol dôchodok pre telesne a mentálne postihnutých od narodenia, alebo od útleho veku vyše päťtisíc korún. Nevôľu prejavili najmä tí, ktorých sa to bytostne týka. "Rodičia postihnutých ľudí túto informáciu prijali s rozčarovaním. Berú to tak, že štát sa voči nim nielen zbavuje zodpovednosti, ale kladie im polená pod nohy. Chcú kolektívne napísať list poslancom parlamentu a vyzvať ich, aby novelu zákona nepodporili," povedala nám po ostatnom stretnutí predsedníčka prešovskej pobočky Združenia na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím Alena Gavroňová.
Rodiny v regióne Šariša sa už teraz cítia novými pravidlami zaskočené a diskriminované. Veď nikto z nich nezavinil to, že majú v rodine mentálne, alebo zdravotne postihnutého. "Takto nedostanú žiadnu šancu zaradiť sa do života. Niektorí telesne postihnutí by možno aj mohli, ale ako sa dokážu z 2 900 korún stravovať, platiť nájom, ošatenie a lieky. To je tá otázka. Mentálne postihnutí sú na tom oveľa horšie. Oni sa nemôžu ani osamostatniť, ani zamestnať. Nevedia čítať, písať, orientovať sa. Sú doživotne odkázaní na starostlivosť rodiny, ale nikto z ministerstva, alebo poslancov sa nepýta, ako to majú zvládnuť. Štát toľko ústavov nemá. A potom... To nie je riešenie. Mesačná starostlivosť v zariadení stojí štát 15-tisíc korún, tak prečo im ešte brať aj z toho mála, čo mali doteraz?"
V spoločnosti je rozšírená "zaklínacia formulka" o tom, že aj invalidní dôchodcovia si môžu privyrobiť a zvýšiť tak svoje príjmy. No nie sú dôchodcovia, ako dôchodcovia. Nehovoriac o trhu práce. Faktom však je, že ľudia s mentálnym postihnutím nemôžu pracovať. Naopak, potrebujú 24-hodinovú opateru a teda ani v rodine sa nedajú zvýšiť príjmy. Napokon medzi rodičmi odznelo aj praktické rátanie. Suma 2 900 korún predsa nie je ani životným minimom. Ide zhruba o 96 korún na deň, z ktorých by mali odložiť tretinu na byt, tretinu na lieky, tretinu na ošatenie, ale na stravu by neostali ani haliere. "Toto je sociálna politika štátu?," pýtali sa rozhorčení rodičia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
