komunistická vláda Kim-Ir-Sena podporovaná Sovietskym zväzom a Čínou, na juhu občianska vláda podporovaná Američanmi. Konflikt medzi nimi vznikol pred polstoročím. O tri roky neskôr sa vojna skončila prímerím. Písal sa rok 1953, keď do Kórey prišla Dozorná komisia neutrálnych štátov, ako kontrola na dodržiavanie prímeria. V tejto misii boli aj československí vojaci, medzi nimi aj Ondrej Franko (73) z Krompách.
"Na vojenčinu som nastúpil do Kroměříža. Po prísahe prebehla registrácia z ministerstva obrany. Z nášho pluku vybrali šiestich vojakov. Na rozkaz vojenskej správy sme nastúpili do Prahy. Odtiaľ nás odvelili do Kórey. Stali sme sa súčasťou Dozornej komisie neutrálnych štátov, ktorú tvorili vojaci z Československa, Poľska, Švajčiarska a Švédska. Dozerali sme na dodržiavanie prímeria. Boli tam aj indickí vojaci. Tí naopak dozerali na vojnových zajatcov. Medzi dvoma miliónmi zajatcov boli aj deti. Po príchode sme sa presunuli do priestoru pri Panmundžone, no pôsobili sme aj v neďalekom Kesonkgu," spomína na začiatky O. Franko.
V tzv. repatriačnej skupine pôsobil ako šofér. "Prvých šesť mesiacov sme spávali v stanoch. Až neskôr nám pridelili baraky. Po celý rok sme boli v ohrození života. Je pravdou, že niektorí to psychické vypätie nezvládli. Boli sme blízko demarkačnej čiary na 38. rovnobežke. Dokonca jedného z našich sanitárov chytili špióni a vypočúvali. Nezvládol to a psychicky sa zrútil. Nakoniec musel odísť domov. Aj kórejskí ľudia si vytrpeli svoje. Vojna, hlad, neistota z prímeria. Musíte to vidieť a vyskúšať na vlastnej koži," približuje život na demarkačnej čiare O. Franko.
Pohotovostné oddiely tu strážili striedavo. Švédi a Švajčiari boli v západnej zóne, Poliaci a Čechoslováci zasa vo východnej. Pán Franko si ešte aj dnes spomína na to, ako chodil okolo Pagody mieru v Panmundžone, v ktorej bolo 27. júla 1953 podpísané prímerie. "Keby sa prímerie nepodpísalo, dodnes sú v Kórei americké vojská," zdôrazňuje. Dodáva, že on ani jeho kolegovia do Kórey nešli pre peniaze. "Išli sme z presvedčenia. Bol to rozkaz, o ktorom sa nediskutovalo. Kto by sa pokúsil utiecť dostal by sa pred poľný súd. Vlasť nám dala dôveru, preto som nikdy nechápal poznámky tých, ktorí mi pripomínali, prečo som neostal v zahraničí. Navštívil som množstvo krajín, ale vždy som sa domov vrátil ako čestný občan."
Po skončení misie ich na slávnostný obed do Pekingu pozval aj sám Mao Ce Tung. "Podávali sa tam tradičné čínske jedlá s paličkami. Ponúkli nás aj európskymi jedlami s príborom. Celkom to bolo 12 chodov. Ako prvé sa podávali slimáky. Bol to nezabudnuteľný zážitok."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
