Riaditeľstva Horskej záchrannej služby (HZS) v Hornom Smokovci. Táto inštitúcia je úplne zbytočná, pretože aj profesionálna HZS v oblastiach, ktoré nemajú veľhorský charakter, je nepotrebná.
Pri úvahách o HZS si treba zmeniť optiku, zaužívaný pohľad, že opálení chlapci v červených vetrovkách denno-denne nasadzujú vlastné životy na záchranu turistov. Nie je to pravda. Využiteľnosť HZS vo Vysokých Tatrách bola v roku 2002 4,2 percenta z pracovného času. V iných oblastiach, kde pôsobí HZS, kleslo číslo využiteľnosti hlboko pod 3 percentá. Letecká technika spoločnosti Air Transport Europe (ATE) Poprad z evidovaných zásahov urobila 95 percent a na ďalších dvoch percentách sa priamo podieľala. Popradská nemocnica urobí za týždeň toľko zvozov autotechnikou, koľko HZS so svojím drahým autoparkom za celý rok. Zrejme by bolo zaujímavé porovnať počet najazdených kilometrov a koľko z nich bolo efektívnych. HZS ročne z priameho ohrozenia života zachráni 4-5 ľudí. Znesenie človeka s poraneným členkom, alebo turistu so zlomenou rukou z Téryho chaty nie sú predsa zásahy, zachraňujúce život.
Kúpou diagnostického prístroja na skoré zistenie rakoviny by sa zachránili stovky, možno tisíce ľudských životov.
Pred rokom obhajoval minister vnútra, prečo je nutná takáto megalománia. Budem sa snažiť oponovať mu. V roku 2002 bol schválený zákon o HZS č. 544/2002 Z. z. Veľmi dobre poznám situáciu, za akej bol tento nepotrebný zákon prijatý. Všetky oblasti, v ktorých pôsobí HZS, sú vlastne národnými parkami. Tie majú svoje zákony, nariadenia, vyhlášky a aj v týchto oblastiach pôsobiace subjekty (horské dopravné zariadenia, prevádzkovatelia vlekov...) majú tiež svoje príkazy a pokyny pre návštevníkov. Tie ich usmerňujú, ako sa majú v danom prostredí správať a čo musia dodržiavať. Teda záchranná akcia je na 98 percent výsledkom nedodržania týchto nariadení. Načo nám je teda ešte jeden zákon? Iba ak na vytvorenie zbytočne platených miest so služobnými autami, ktoré sa, samozrejme, používajú aj na súkromné účely.
V nedávnom čase som v jednom liste uviedol, že rozpočet HZS dosahuje bezmála 80 miliónov korún. Pán minister mi odpovedal, že v čase schválenia zákona 544/2002 Z. z. ešte nebol určený rozpočet a moje tvrdenie teda nie je relevantné. To len svedčí o diletantizme a možno i vládnom lobbingu pri schvaľovaní spomínaného zákona. V každej oblasti HZS pôsobí aj Dobrovoľný zbor Horskej služby, ktorý by mal byť hlavným nositeľom záchrany v horách aspoň v dnešnej finančnej mizérii. A pokiaľ ide o veľké horské nešťastia, dovoľte mi poznamenať, že za 36 rokov profesionálnej činnosti v bývalej Tatranskej horskej službe (THS) som nezažil ani jedno. Veď u nás nie sú ohrozené ani mestá, cesty, atď. a keď sa stane v horách nešťastie (napríklad lavína na Popradskom plese), tak je to záležitosť jedného dňa a zvyšok je rutinné pátranie.
Ako som už uviedol, hlavným nositeľom horskej záchrany je letecká spoločnosť ATE Poprad (Letecká záchranná služba ATE), ktorá spolupracuje s Dobrovoľným zborom Tatranskej horskej služby, ktorý robí pozemnú záchranu. Termín pozemná záchrana je nedefinovateľný. Často "zlikvidujú" úraz aj obyčajní turisti, ktorí nemajú vôbec nijaké znalosti o pozemnej záchrane. Chcel by som sa vrátiť k opodstatnenosti profesionalizácie HZS v oblastiach, ktoré nemajú veľhorský charakter. V krajinách ako Rakúsko či Nemecko nepoznajú termín profesionálna HZS, aj keď majú nepomerne vyššie hory a nepomerne väčšiu návštevnosť.
Ministerstvo vnútra sa prikláňa k modelu, ktorý sa ujal vo Švajčiarsku, Taliansku, Francúzsku a USA. Obdivujem preto predvídavosť, s ktorou zrejme počítajú, že sa pasienky a zvlnené horské brdy na strednom Slovensku v dohľadnom čase zdvihnú novým geologickým vrásnením do výšky aspoň 4000 metrov n. m., aby opodstatnenosť profesionálnej HZS zostala zachovaná.
V nijakom prípade nechcem znevažovať prácu HZS. Robil som ju 36 rokov ako profesionálny člen THS v TANAPe ale za iných podmienok. Chcem iba upozorniť, že sa dá táto práca robiť tak isto kvalitne a za menej peňazí. Rozumnou reorganizáciou sa dá ušetriť 50 až 60 miliónov korún ročne, z ktorých by určite mali radosť riaditelia škôl, nemocníc, či starostovia obcí, v ktorých nemajú ani na vodovod s pitnou vodou. Žiadam iba, aby sa zainteresovaní zamysleli.
Ladislav Šedivý, Vysoké Tatry
Autor: Plus
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
