pridali ďalšie husle, a keďže jablko nepadlo ďaleko od stromu, ujal sa ich Pavol Zamiška junior. Vekový priemer v kvartete vyrovnáva ešte jeden mladík, Jaroslav Dziak, ktorý zasa najlepšie rozumie kontrabasu.
Odkedy hrajú, rozveseľujú rezkými tónmi ľudových piesní (ale i modernými variáciami) srdcia folklóristov zo všetkých kútov Slovenska. Párkrát sa už stihli ocitnúť aj v Poľsku, či na Morave a prednedávnom si dokonca zahrali až v ďalekom Škótsku. A práve účasť na festivale na Shetlandských ostrovoch si zaslúži pozornosť. Už len pozvanie na podujatie by sa tak trošku dalo nazvať kurióznym. Aj samotní hudobníci ním totiž boli zaskočení. "Asi pred dvomi rokmi si nás všimol jeden pán, ktorý je zo Shetlandských ostrovov a na Slovensku bol na dovolenke. Zároveň bol členom organizačného výboru festivalu. Vtedy nám nepovedal nič. Až po dvoch rokoch nás poprosil o nahrávku, tak sme narýchlo urobili provizórne cédečko, ktoré sme mu poslali koncom októbra minulého roku. V decembri sme už dostali oficiálne pozvanie do Škótska," zaspomínal si na potešujúce momenty Pavol Zamiška.
A tak sa štvorica slovenských hudobníkov vybrala do sveta prezentovať náš folklór. Nebolo to však až také jednoduché. Prvým zádrheľom bola podmienka organizátorov vydať cédečko. V porovnaní s nepríjemnosťami, ktoré ich neskôr postihli, to však bola úplná malina. Plní očakávaní nasadli 26. apríla do lietadla, odlepili sa od rodnej zeme a leteli v ústrety neznámu. Problémy však na nich čakali už v Londýne. "Museli sme ísť na imigračné oddelenie, kde nás držali asi hodinu a pol. Len šesť dní pred naším vstupom do únie sme museli prejsť skutočne zložitými tortúrami (smiech). Vyzeralo to, že nás ani nepustia a budeme sa musieť vrátiť. Našťastie sme mali oficiálne pozvania a kontakty na usporiadateľov, u ktorých si dokonca overovali, či je to pravda. Asi nemohli uveriť, že aj z malého Slovenska môže niekto niekam ísť. V jednej chvíli sme si už mysleli, že vyberieme nástroje a ukážeme im, že tam naozaj ideme hrať," s nadhľadom opísal P. Zamiška trošku nezvyčajné privítanie.
Nakoniec však všetko dobre dopadlo a naša štvorica šťastne docestovala do dejiska 24. ročníka Shetlandského festivalu. Zvyšných dvadsaťjeden dní pobytu v ostrovnej krajine im vynahradilo všetky počiatočné peripetie. Medzi šesť domácich a štrnásť hosťovských kapiel z celého sveta dokonale zapadli a cítili sa ako doma. "Nebol to veľký festival, lebo usporiadatelia si robia len veľmi úzky výber hudobníkov. Pozývajú kapely, ktoré hrajú ich folklór, teda niečo ako country, a kapely, ktoré im prinesú niečo nové, iné. Tentokrát sme to boli my, Španieli a ruskí emigranti žijúci v Londýne," priblížil P. Zamiška. "A čím sme zaujali? Ani neviem. Snáď ani nie tak kvalitou, ako skôr vystupovaním a celkovým dojmom."
Sympatie boli obojstranné. Aj Škóti zapôsobili na našincov veľmi dobrým dojmom. Boli výborní nielen ako hostitelia, ale prejavili sa i ako vďačné publikum. "Boli sme napríklad na ostrove, kde žije 76 ľudí a na koncerte bolo 76 ľudí. To bolo niečo úžasné, prišli všetci ľudia z ostrova, od malých detí až po staré babky," pridal ďalšiu perličku skúsený folklórista.
Škótsky festival, okrem vynikajúcej atmosféry, ktorá ich všade sprevádzala, zapôsobil na Zamiškovcov i fantastickou organizáciou. Všetko bolo naplánované doslova na minútu presne. Každý nácvik i vystúpenie mali svoj harmonogram a usporiadatelia nezabudli ani na vyplnenie prípadných voľných miest doplnkovým programom. "Myslím, že všetko bolo pripravené na veľmi vysokej úrovni, podľa mňa to nemalo jedinú chybičku. Navyše, každá hudobná skupina mala svojho patróna, ktorý sa o ňu staral takpovediac vo dne, v noci. Všetci ľudia to robili na úkor svojho voľného času," vyzdvihol P. Zamiška ústretovosť a obetavosť Škótov.
Vďaka týmto, a ešte mnohým iným pozitívam, sa slovenským folkloristom ani nechcelo ísť domov. Veď ktorému milovníkovi ľudovej hudby by sa chcelo odísť z krajiny, kde znejú chytľavé tóny doslova z každej strany? "Prekvapilo nás, že v každom dome, v každej krčme, aj v tom poslednom pube sú hudobné nástroje, na ktorých si môže ktokoľvek zahrať. V prvej chvíli sa nám zdalo, že všetci ľudia na ostrovoch sú muzikanti. Aj po koncertoch sme sa všetci účastníci stretávali, aby sme si spoločne zahrali. Za tých pár dní sme sa spoznali natoľko, že nikomu nerobilo problém zahrať si s hocikým hocičo. Vznikla medzi nami súdržnosť, takže lúčenie bolo veru aj so slzami. A to v nás asi zanechalo najväčšie dojmy," nostalgicky uzavrel P. Zamiška.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
