S týmto tvrdením nesúhlasia v Šarišskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore (ŠPPK) v Prešove a ilustrujú to na niekoľkých číslach.
"Za uplynulý rok dostal Prešovský kraj miliardu korún dotácií. K 1. máju 2003 to bolo 400 miliónov za polrok a potom každý mesiac pravidelné dotácie na mlieko, syr, pôdu atď. K 1. máju tohto roka sme dostali iba 250 miliónov. To znamená, že chýba 150 miliónov, ktoré bude treba niekde nahradiť. Ak by nám do konca roka neprišla ani koruna, chýbalo by nám v Prešovskom kraji 810 miliónov oproti minulému roku. Teda nie je pravdou, že je tu navýšenie o sto percent. Taktiež sa neustále hovorí o tom, že agrosektor na Slovensku dostáva pre tento rok 18 miliárd. Prvovýroba, respektíve naši farmári z toho dostanú len 11,4 miliardy korún. Rozdiel ide na krytie projektov, nákladov rezortného ministerstva, nákladov Pôdohospodárskej platobnej agentúry a ďalších organizácií," povedal pre Korzár nový riaditeľ ŠPPK Mikuláš Gargalík (na snímke).
Do 14. mája bol termín na podávanie žiadostí na priame platby a podporu plodín na ornej pôde prostredníctvom Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA). V okresoch Prešov a Sabinov svoju pôdu verifikovalo 535 poľnohospodárskych subjektov. Z toho si podalo žiadosť 386 žiadateľov, čo predstavuje 71 percent. "Tí, ktorí si žiadosť nepodali, sú malí vlastníci, ktorých pôda predstavuje výmeru 1,5 až 2 hektáre. Spolu to predstavuje približne 250 hektárov z 50-tisíc, ktoré máme. Žiadosti si môžu ešte podať do 8. júna s penalizáciou jedného percenta z celkovej možnej dotácie za každý omeškaný deň. Po tomto termíne už na PPA nikto žiadosť nepreberie."
Spomínaných 245 miliónov, ktoré dostali poľnohospodári ešte zo štátneho rozpočtu do konca marca, sú v tomto roku posledné.
"Ďalšie prostriedky z EÚ budú poskytnuté až od 1. decembra do 30. apríla budúceho roka. Dovtedy zostanú poľnohospodári doslova bez prostriedkov. Preklenúť toto vákuum je možné iba dvoma spôsobmi. Prvý je, že opäť v jeseni založíme úrodu ozimín pre firmy, ktoré dodávajú osivo, hnojivo, chemické ochranné prostriedky. Takto sme založili úrodu aj v minulom roku. Prax je taká, že z jedného hektára zasiatych ozimín dve tretiny má poľnohospodár dopredu založené." Druhá možnosť je podľa Gargalíka požičať si od komerčných bánk za tvrdý úrok. "Ministerstvo pôdohospodárstva sľubovalo, že dorieši toto prechodné obdobie hospodárov v horších výrobných podmienkach dohodou so Záručnou a rozvojovou bankou (ZRB), ktorá by mala byť garantom pre poskytovanie lacnejšieho úveru s tým, že platby, ktoré budú prichádzať od 1. decembra, budú zárukou, z ktorej by čerpala to, čo požičia. Toto sa neudialo, ZRB chce poskytovať úvery za typických komerčných podmienok. Z toho sme sklamaní."
Riaditeľ ŠPPK napokon pridal ešte jednu možnosť, ako to robia v Českej republike. Tam si vynegociovali doplatok na znevýhodnené oblasti. To znamená, že z balíka peňazí, ktorý má prísť, oni požiadali zálohu na polovičnú platbu, ktorú by mali dostať už v septembri. "To by pomohlo aj u nás, ale naša PPA ešte nie je akreditovaná a ani sa to do septembra nestihne."
Ďalšou nepríjemnou vecou, ktorá ťaží poľnohospodárov Prešovského a Sabinovského okresu, je návrh štátneho rozpočtu na budúci rok. "Ten je absolútne neprijateľný, ba až likvidačný. V EÚ sme vynegociovali pre budúci rok 30 percent a 30 percent by boli zdroje zo štátneho rozpočtu, Vláda sa však zachovala tak, že navrhuje iba 40 percent namiesto 60-tich. Ak by to malo takto zostať, bola by to totálna likvidácia poľnohospodárskej prvovýroby na severe stredného Slovenska a na celom východe," povedal Gargalík.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
